Niepokalanów - mesto Nepoškvrnenej

Asi 40 kilometrov na západ od hlavného mesta Poľska Varšavy, pri medzinárodnej ceste i železničnej trati do Berlína, leží pútnické miesto, ktoré sa ním stalo napriek tomu, že jeho zakladateľ si to neprial a ani s tým nepočítal. Reč je o kláštore, či skôr kláštornom mestečku, ktorý vám nie je neznámy. S jeho názvom sa stretávate v každom čísle „Rytiera“, je skrytý v poslednom riadku tiráže - vo vete Printed in Poland by Niepokalanów (Vytlačené v Poľsku, v Niepokalanowe). Áno, reč bude o duchovnom centre Rytierstva Nepoškvrnenej, o vydavateľskom komplexe založenom sv. Maximiliánom, ktorý nesie názov Niepokalanów - mesto Nepoškvrnenej. I keď sem denne putujú stovky až tisícky pútnikov, darmo by ste ho hľadali na mape. Ak cestujete vlakom z varšavskej stanice Sródmiescie, musíte vystúpiť na stanici Szymanów. Nie, nebojte sa! Nebudete musieť prejsť ešte niekoľko kilometrov peši. Plot niepokalanowského kláštora je hneď vedľa trate. V čase, keď sv. Maximilián Niepokalanów zakladal, bol najbližšou dedinou od spomínanej stanice práve Szymanów, preto dodnes stanica nesie tento názov. Ak by ste chceli z tohto miesta poslať priateľom či blízkym pohľadnicu s nádejou, že bude opečiatkovaná pečiatkou, ktorá sa hrdí názvom Niepokalanów, taktiež nepochodíte. Poštový úrad, vzdialený niekoľko desiatok metrov od hlavnej brány niepokalanowského kláštora, nesie názov Teresin k. Sochaczewa, napriek tomu, že poštový úrad i samotný Niepokalanów leží na území obce Paprotnia. Obec Teresin leží o niekoľko desiatok metrov ďalej, za železničnou traťou. Takže toľko z „topografických rarít“ Niepokalanowa. Ak som vás trochu doplietol, ospravedlňujem sa, a v ďalších riadkoch sa budem snažiť byť jasný a zrozumiteľný.

Dejiny Niepokalanowa

Tí čitatelia, ktorí chcú bližšie spoznať históriu vzniku mesta Nepoškvrnenej - Niepokalanowa, môžu siahnuť po starších ročníkoch Rytiera Nepoškvrnenej, kde sme na pokračovanie uverejňovali životopis jeho zakladateľa sv. Maximiliána, pod názvom „Patrón nášho storočia sv. Maximilián Mária Kolbe“. Pre tých, ktorí nemajú možnosť sa k týmto starším číslam dostať i pre tých ostatných, však pripomeniem aspoň v krátkosti, ako Niepokalanów vznikal. V júli 1927 sv. Maximilián navštívil knieža Jana Druckeho-Lubeckeho s prosbou o darovanie pozemku, na ktorom by mohol postaviť mesto Nepoškvrnenej - Niepokalanów, To by sa stalo vydavateľským i duchovným centrom Rytierstva Nepoškvrnenej. Začiatkom augusta toho istého roka bola na pozemku, kde dnes Niepokalanów stojí, posvätená socha Nepoškvrnenej. 1. októbra 1927 sa knieža Drucki-Lubecki rozhodol definitívne darovať pozemok pre stavbu budúceho kláštora. Stavebné práce sa začali 5. 10. 1927. V posledný októbrový deň toho istého roka bol kanonicky založený kláštor Niepokalanów. Do prvých provizórnych budov sa 21.11.1927 presťahovalo vydavateľstvo Rytiera Nepoškvrnenej z Grodna. 7. decembra bol posvätený nový kláštor. Počas dvanástich rokov od vzniku do vypuknutia 2. svetovej vojny Niepokalanów zaznamenal prudký rozmach. Boli tu vydávané i tlačené 3 mariánske mesačníky (najznámejší a najdôležitejší z nich - Rycerz Niepokalanej) v celkovom priemernom mesačnom náklade 1 200 000 výtlačkov. Od roku 1935 tu okrem toho každodenne vychádzal denník Maly Dziennik, ktorého nedeľné vydanie dosahovalo náklad 250 000 výtlačkov. Ku koncu 30-tých rokov z Niepokalanowa niekoľkokrát skúšobne vysielala katolícka rozhlasová stanica Radio Niepokalanów. V Niepokalanowe taktiež fungoval Malý misijný seminár, ktorý pripravoval mladých ľudí, ochotných ísť pracovať pre Nepoškvrnenú do vzdialených krajín. Cez druhú svetovú vojnu Niepokalanów poskytol útočište mnohým utečencom, ľuďom, ktorí sa skrývali pred nacistickými okupantmi. V tomto období mesto Nepoškvrnenej taktiež postihlo jedno ťažké bombardovanie, pri ktorom zahynulo 6 bratov, mnohí boli zranení a niekoľko budov bolo úplne alebo čiastočne zničených. Po druhej svetovej vojne Niepokalanów zostal verný duchu svojho svätého zakladateľa, ktorý zomrel mučeníckou smrťou v osvienčimskom koncentračnom tábore. Niepokalanow pokračoval v svojej apoštolskej práci, napriek tomu, že komunistický režim sa všemožne snažil túto prácu prekaziť. Rytier Nepoškvrnenej sa musel na tri desaťročia odmlčať, no začiatkom osemdesiatych rokov sa začal znovu prihovárať s Radostnou novinou svojim čitateľom, ktorí naň napriek veľkej snahe „mocných“ nezabudli.

Bazilika Nepoškvrnenej Panny Márie

Pútnici, ktorí prichádzajú do Niepokalanowa, márne hľadajú prameň zázračnej vody či miesto zjavení Panny Márie, ako je to na iných mariánskych pútnickych miestach po celom svete. Väčšina z nich však prichádza do Niepokalanowa, aby sa „nadýchala“ atmosféry presiaknutej duchom sv. Maximiliána, aby v meste Nepoškvrnenej prosili o ochranu i pomoc pre seba a svojich blízkych, aby poďakovali za obsiahnuté milosti. Väčšina pútnikov prichádzajúcich do Niepokalanowa smeruje najskôr do baziliky Nepoškvrvnenej Panny Márie Prostredníčky milostí. Pravdu povediac, bazilika ani zďaleka nemôže svojou architektúrou konkurovať nášmu Šaštínu či Levoči, nevyniká ničím osobitým a jej stavba je typická pre polovicu nášho storočia, kedy bola vybudovaná. Jej jedinečnosť spočíva práve v mieste, na ktorom sa nachádza, v diele sv. Maximiliána, ktoré reprezentuje i v niekoľkých zaujímavostiach, o ktorých sa zmienim neskôr. V chráme, ktorého pôdorys má tvar kríža, dominuje hlavný oltár so sochou Nepoškvrnenej. Pred ohrádkou, oddeľujúcou svätyňu od chrámovej lode, nad miestom, kde sa spájajú obe ramená krížového pôdorysu, sa nachádzajú hodiny zabudované v strope. Sú súčasťou zložitého hodinového mechanizmu kostola, jedného z najpresnejších v celom Poľsku. Je taktiež dielom rehoľných bratov z Niepokalanowa. Naľavo od hlavného oltára sa nachádza bočná kaplnka sv. Maximilána. Zaujímavo riešená plastika predstavuje Nepoškvrnenú a sv. Maximiliána, ktorý jej v rukách prináša zemeguľu. Symbolizuje to heslo i životné motto sv. Maximiliána: „Získať svet pre Krista skrze Nepoškvrnenú.“ Oproti, po pravej strane hlavného oltára, sa nachádza kaplnka sv. Františka. V podzemných priestoroch pod bazilikou sa nachádza niečo, čo taktiež priťahuje mnohých a mnohých pútnikov, ale aj tých, ktorí prichádzajú do Niepokalanowa len „zo zvedavosti“. V kaplnke Panny Márie Čenstochovskej, vyzdobenej obrazmi Vlastimila Hoffmana zo série „Zdravas Mária“, sa nachádza majstrovské dielo, a tak trochu i turistická atrakcia Niepokalanowa - Panoráma Tisícročia. Počas asi polhodinového predstavenia sa pred očami divákov odvíjajú dejiny Poľska a najmä dejiny Cirkvi v Poľsku. Pohyblivé figúry, znázorňujúce slávne osobnosti dejín, spolu so zaujímavým komentárom dávajú divákovi možnosť nahliadnuť do ďalekej minulosti i do rokov nedávno minulých. Najmä v období Veľkého pôstu tu môžte okrem Panorámy Tisícročia uvidieť i podobnú kompozíciu pohyblivých figúr - Tajomstvo Pánovho umučenia, pripomínajúce bolestné chvíle Ježišovho pozemského života. Chvíle, ktoré viedli k nášmu vykúpeniu. Za bazilikou sa nachádza priestranstvo s poľným oltárom, na ktorom bývajú slúžené sv. omše pri príležitosti rozličných sviatkov, na ktoré sa schádza mnoho ľudí. Z vyvýšeného miesta oltára máte celý objekt niepokalanowského kláštora ako na dlani.

Pozvanie za brány kláštora

Nie každý návštevník sa dostane za brány niepokalanowského kláštora. Ako v každom správnom kláštore, i tu totiž platí klauzúra. No pozývam vás nazrieť za bránu. V niekoľkých riadkoch sa budem snažiť aspoň na chvíľu vás do tohto sveta za kláštornými múrmi zaviesť. Dnes žije v Niepokalanowe asi 200 rehoľníkov. Aj v meste Nepoškvrnenej - Niepokalanowe, vyzerá každodenný život ako život v malom mestečku. Okrem tlačiarne a niekoľkých redakcií či kancelárií, zabezpečujúcich administratívu, tu nájdete vlastnú pekáreň, kde si bratia minoriti pečú svoj vlastný chlebík (z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že veľmi dobrý), nájdete tu stolárske, krajčírske či obuvnícke dielne, je tu dielňa, v ktorej sa vyrábajú čitateľom „Rytiera“ a predovšetkým všetkým členom MI dobre známe Zázračné medailóniky. Sú tu hospodárske budovy, kde bratia chovajú ošípané, zeleninové políčka, ovocný sad i rybník. Na území kláštora nájdete i malú nemocnicu a dom opatrovateľskej služby pre starších a chorých bratov, budovu malého seminára, garáž s autodielňou i budovu katolíckej rozhlasovej stanice Radio Niepokalanów. V Niepokalanowe je taktiež dobrovoľný požiarny zbor, zložený výlučne z rehoľných bratov, ktorý zasahuje pri požiaroch a iných nešťastiach v blízkom i vzdialenejšom okolí. Život v Niepokalanowe má svoj rytmus ako život v každom kláštore. Včas ráno vstávanie, spoločná modlitba, sv. omša, raňajky a potom sa každý brat vyberá pracovať na miesto, ktoré mu je určené, pracovať pre Nepoškvrnenú, pracovať pre blížnych.

Magnet pre pútnikov

Takpovediac magnetom pre návštevníkov Niepokalanowa je Múzeum sv. Maximiliána, ktoré sa nachádza neďaleko brány do kláštora. Je umiestnené v jednej z prvých drevených budov, ktoré sv. Maximilián postavil pre svojich bratov v meste Nepoškvrnenej. Návštevníci, ktorým je vždy k dispozícii brat ochotný odpovedať na ich prípadné otázky, si môžu prezrieť množstvo fotografického i textového materiálu, dokumentujúceho vývoj Niepokalanowa a rozvoj Rytierstva Nepoškvrnenej. Je tu materiál dokumentujúci rozvoj vydavateľských aktivít sv. Maximiliána, jeho misijné pôsobenie v Japonsku i históriu japonského Niepokalanowa - Mugensai no Sono, až po mučenícku smrť v Osvienčime. Nájdete tu zaujímavé exponáty dokumentujúce japonský folklór i ukážky výtlačkov Rytiera Nepoškvrnenej v rozličných jazykoch. Prehliadka pokračuje skromnou celou sv. Maximiliána, ktorá je zariadená tak, ako za jeho života. Prehliadku zakončíte v kaplnke, v ktorej sa modlieval sv. Maximilián so svojimi spolubratmi. Pred múzeom sa nachádza jedna z najväčších pamiatok po sv. Maximiliánovi - socha Nepoškvrnenej, ktorú tu postavil skôr, ako toto miesto získal pre svoju nebeskú Mamičku. Pretože socha sa stala terčom útoku neznámych ľudí, ktorí ju pred niekoľkými rokmi skoro úplne zničili, dnes sa nachádza obnovená pod neprestrelným sklom.