Výprava otvorených očí...

Ako študent som sa zúčastnil prázdninových duchovných cvičení organizovaných hnutím Svetlo a život. V programe jedného exercičného dňa bola tzv. výprava otvorených očí. V skupinke sme sa vybrali na vychádzku. Časť trasy sme prešli v mlčaní. Každý z nás sa snažil obrátiť pozornosť na krásu okolitej prírody. Na konci výletu sa každý účastník delil so svojimi dojmami a hovoril, čo ho najviac oslovilo svojou krásou. Dnešnému človeku veľmi často chýba citlivosť na krásu prírody. Prechádzame okolo divov stvorenia ľahostajne. Nedokážeme kontemplovať Božie dielo a ľudskú prácu. Mnohí ľudia prekonávajú obrovské množstvo kilometrov, aby neskôr dlhé hodiny strávili ležaním na brehu mora, opaľujúc svoje telo. To jednostranné nastavenie sa na opaľovanie je určitým spôsobom podvedomým zaoberaním sa sebou. Z neho zas vyplýva psychická neschopnosť vnímať svet okolo seba. Z dovoleniek sa chceme vrátiť krajší, s lepším vzhľadom, aby i ostatní obdivovali na nás zmeny, ktoré zapríčinili slnečné lúče. Keď hľadíme na svet, ktorý vyformovala Božia ruka alebo na výtvory ľudského génia, nemôžeme len pasívne prijímať to, čo vidíme, ale mali by sme sa stať živými pozorovateľmi, u ktorých tieto diela budú vzbudzovať obdiv, vďakyvzdanie, zvelebo- vanie Tvorcu a ochotu deliť sa so svojimi dojmami. Kráčajúc horskými chodníkmi našich veľhôr alebo neďalekých Álp, prechádzajúc sa skalnatým či piesočným pobrežím Jadranského mora, splavujúc kajakom prúd Dunajca alebo Hornádu či prechádzajúc sa popri Dunaji, ako nezvolať so žalmistom: „Všetko si múdro urobil, zem je plná tvojho stvorenstva. Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane!“? Obdivujúc diela Majstra Pavla z Levoče, prechádzajúc sa uličkami Banskej Štiavnice alebo ulicami večného Ríma, zastavujúc sa na miestach, ktoré sú poznačené pamiatkami po Michelangelovi, Leonardovi da Vincim alebo Giottovi, ako nechváliť Pána slovami žalmu: „Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvo- jich rúk.“? Byť vnímavým na krásu, znamená byť vnímavým na Boha. On ako dokonalá harmónia je pôvodcom každej krásy. Dotýkajúc sa malebnosti prírody a veľkoleposti ľudských diel, dotýkame sa Boha a on sa dotýka nás. Prameň krásy a dokonalej harmónie sa tak stáva prameňom krásy a harmónie v nás.

Lucián Mária Bogucki, OFMConv.