Abbé Pierre – neúnavný bojovník proti chudobe
V parížskej nemocnici zomrel dňa 22. januára 2007 pred pol šiestou ráno svetoznámy bojovník za spravodlivosť a dôstojnosť ľudí celého sveta - Henri Antoine Groués, známy ako Abbé Pierre. Muž, ktorý realizoval svoju lásku k blížnym odvážne a bez ohľadu na prekážky. Kňaz, pre ktorého bol každý jeden človek dôležitý a jedinečný. Zanechal posolstvo, ktoré nás napĺňa vedomím, že aj v dnešnej dobe sú pojmy ako solidarita, empatia, vzájomná pomoc a bratstvo nielen veľmi potrebné ale hlavne uskutočniteľné.
Abbé Pierre sa narodil 5.augusta 1912 v Lione. Oslovený spiritualitou sv.Františka z Assisi vstúpil ku kapucínom, avšak komunitu musel po siedmich rokoch kvôli zdravotnému stavu opustiť. Ako kňaz sa odhodlane angažuje v protifašistickom odboji, zachraňuje ľudí hľadaných gestapom a po vojne sa stáva dokonca poslancom parlamentu. V roku 1949 navrhol zákon na uznávanie výhrady vo svedomí. Po stretnutí s človekom, ktorý chce spáchať samovraždu, pretože je nepotrebný a zbytočný sa začína venovať bezdomovcom, stavať útulky a hlavne počúvať tých najbiednejších. Abbé Pierre je plne rozhodnutý „vždy a všade viesť svoju vojnu proti biede a jej dôsledkom.“ V tom istom roku zakladá hnutie Emauzy (hnutie „otrhancov“), ktorí si svojpomocne separovaním odpadkov zarábajú na živobytie. Nové duchovné spoločenstvo tohto charizmatického kňaza je otvorené každému človeku v núdzi.
Čo dodávalo silu človeku, ktorý denne krvopotne pracoval s tými „poslednými“, reálne žil chudobu a zahanboval bohatých, ktorí často nedávali ani zo svojho prebytku? Vo svojej knihe „Testament...Bohu vďaka“ hovorí o úžasnej opore v ťažkých chvíľach. Je ňou modlitba vo všetkých podobách a adorácia – dokonalý liek v boji proti zlu. Keď sa modlí, odoláva únave, získava odvahu, dvíha oči k Márii, ktorá nikdy neklesla na mysli. Do konca života zaspáva s modlitbou Zdravas Mária na perách.
Ostro vystupuje proti všetkým prejavom chamtivosti a mamonárstva. Hnevajú ho nepravdivé slová o civilizácii, pokroku a modernosti Francúzska, ak vidí, že štyristotisíc ľudí v krajine spí vonku.
„Vrie to vo mne, lebo naša krajina má všetky prostriedky, aby postavila potrebné byty: pracovné sily, techniku, suroviny...A sú aj peniaze! Ale štátny rozpočet neráta s kolónkou deliť sa...“ Akoby Abbé Pierre nehovoril iba o Francúzsku...a on ani nehovorí. Nespravodlivosť je nedeliť sa s ostatnými. Míňať obrovské finančné prostriedky na nezmyselný nákup drahých zbraní, investovať do prízemných súťaží „krásy“, či kúpiť si nohavice za niekoľko desiatok tisíc a ešte sa tým chváliť...pričom neďaleko nás zomierajú ľudia od hladu!
Abbé Pierre nás pozýva milovať Boha i ľudí v reálnom živote. I toho najbiednejšieho vedľa nás. Jeho Emauzské spoločenstvá ( tristopäťdesiat skupín v tridsiatich siedmich krajinách) sú živým svedomím nás všetkých. Rozlúčim sa krásnou myšlienkou tohto výnimočného muža viery a odvahy:
„Keď človek vložil svoju ruku do ruky biednych, vo svojej druhej ruke nájde Božiu dlaň. Od toho dňa viem, že smrť je dlho odkladané stretnutie s priateľom.“
Miroslav Deglovič
Za hrsť myšlienok Abbé Pierra
Boh pomáha vždy, no najčastejšie s polhodinovým meškaním, aby sme mohli ukázať, kam siaha naša viera.
Chráňme sa toho, aby sa naše príbytky nestali štvorhviezdičkovými kláštormi. Nech je vždy niekde aspoň jedno rozbité okno, cez ktoré môže vôjsť sťažnosť...Aby sme nezabudli na čas, keď nás sužovala zima.
Život večný nie je v budúcnosti. Žijeme ho už počnúc dneškom.
Len žiaden idealizmus: Boh nie je na nebesiach - je v chudákovi, ktorý práve teraz s tebou hovorí. Kristus je telesne prítomný i v tomto darebákovi, v tomto zlodejovi, v tomto klamárovi.