Ružencové rozjímania
so sv. Maximiliánom Mária Kolbem (1.)
„Kiež Boh dožičí, aby sa modlitba sv. ruženca všade rozšírila, aby ju ľudia milovali a pestovali ako rozpoznávací znak kresťanov a ako najlepší prostriedok na dosiahnutie Božej milosti“ - napísal pápež Lev XIII., autor desiatich encyklík venovaných modlitbe sv. ruženca a mnohých ďalších dokumentov venovaných tejto tématike.
V snahe o čo najväčšie rozšírenie lásky k Nepoškvrnenej a jej ružencu, Vám predkladáme ružencové rozjímania, obohatené citátmi sv. Maximiliána, rytiera pravej mariánskej úcty.
BOLESTNÝ RUŽENEC
a) Ktorý nech osvecuje náš rozum. b) Ktorý nech upevňuje našu vôľu.
c) Ktorý nech posilňuje našu pamäť.
I. Pán Ježiš sa pre nás krvou potil.
„A ty, brat Mieczysław, dávaj dobrý pozor, aby si náhodou niekedy po vypočutí argumentov nesúhlasu nezmenil daný rozkaz len preto, aby si niektorému z bratov nespôsobil nepríjemnosti, aby bol spokojný, lebo tak vyhovieš jeho vôli a získaš si jeho srdce, namiesto toho, aby si to srdce spojil s Bohom prostredníctvom Nepoškvrnenej, budeš zlodejom a on vo chvíli smrti ťa bude preklínať, že si mu dovolil plniť vlastnú vôľu.“
(z listu bratom v Nagasaki; vo vlaku do Tokia 17. 3. 1931)
Modlime sa:
Pane Ježišu, v tomto desiatku ťa prosíme o milosť poslušnosti a milosť vyžadovať poslušnosť, lebo len zrieknutím sa vlastnej vôle sa môžeme pripodobniť tebe, ktorý si v smrteľnej úzkosti vyslovil: No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.
II. Pán Ježiš bol pre nás bičovaný.
„Teda čo by to bol za problém, keby sme nemali čo odpúšťať, a čo za šťastie, keď sa nám pritrafí mať počas dňa veľa a väčších skutkov na odpustenie. Prirodzenosť sa, pravda, búri proti utrpeniu a poníženiu, ale aké sú vo svetle viery potrebné na očistenie našej duše, a teda aké milé a ako sa pričiňujú k väčšiemu priblíženiu sa k Bohu, a tým k väčšej účinnosti modlitby, k mohutnejšiemu misionárskemu pôsobeniu.“ (z listu do Mugenzai no Sono; Niepokalanów, 1. 12. 1940)
Modlime sa:
Pane Ježišu, zhliadni na nás – nedokážeme sa povzniesť nad utrpenú krivdu, nedokážeme trpezlivo znášať, keď nás urážajú. Pomôž nám využiť tieto trpké chvíle na očistenie našej duše, a tým k väčšiemu priblíženiu sa k tebe, ktorý si pre nás znášal potupu bičovania.
III. Pán Ježiš bol pre nás tŕním korunovaný.
„Tvojou odmenou od ľudí nech bude pohŕdanie, lebo: 1) si toho hoden za to, čo tvoje je v práci; 2) Pán Ježiš dostal a bohužiaľ aj dostáva takú odmenu.“ (poznámky z rozjímaní z r. 1916)
Modlime sa:
Pane Ježišu, vieme, že všetko dobro pochádza od teba, najvyššieho a jediného Dobra. A taktiež si veľmi dobre uvedomujeme, ako často do svojich myšlienok, slov a skutkov pri-miešavame trpkú príchuť sebectva. Prosíme ťa, na príhovor tvojej bolestnej matky nám daruj milosť pokorného poznávania svojich slabostí a trpezlivého znášania príkorí, ktoré si za ne zaslúžime, veď ty si bol pre nás tŕním korunovaný úplne nezaslúžene.
IV. Pán Ježiš pre nás niesol kríž .
Často uvažuj: Si hriešnik. Zradil si najlepšieho Otca a Priateľa. Ak sa teda budeš spoliehať len na svoje sily a budeš si myslieť, že si v bezpečí, Pán Boh dopustí, že padneš, aby si sa poučil. Ak ťa milosť opustí, padneš na dno pekla. Si uhnetený z tej istej hliny čo iní hriešnici. (pozn. z duchovných cvičení z r. 1915)
Modlime sa:
Pane Ježišu, v tomto desiatku ťa prosíme o dar sily niesť svoj každodenný kríž, ale zároveň ťa prosíme o dar poznania, že tá sila nepochádza z nás, ale je darom tvojej lásky pre tých, čo ťa hľadajú.
V. Pán Ježiš bol pre nás ukrižovaný.
„Pokladom sú bratia, ktorí ťa križujú, miluj ich. Byť ukrižovaný z lásky k Ukrižovanému - to je jediné šťastie na zemi.“ (duchovné cvičenia – pred diakonátom - r. 1917)
Modlime sa:
Pane Ježišu, ty si z lásky k nám prijal potupnú smrť na kríži. Prosíme ťa, na príhovor tvojej tr-piacej matky nás posilňuj v trápe-niach, keď pre bolesť, ktorú nám spôsobujú najbližší, sa nám zdá, že je to náš koniec.
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
a) Ktorý nech usporadúva naše myšlienky.
b) Ktorý nech riadi naše slová.
c) Ktorý nech spravuje naše skutky.
I. Pán Ježiš slávne vstal z mŕtvych.
„Snaž sa o čo najvyšší stupeň dokonalosti, lebo ako zomrieš, tak po celú večnosť zostaneš; a zomrieš zakrátko, keď sa nebudeš nazdávať, a na druhý svet pôjdeš sám a nahý.“
(poznámky z rozjímaní z r. 1916)
Modlime sa:
Pane Ježišu, ty si povýšil svoju Matku na Kráľovnú neba i zeme, lebo ona najdokonalejšie milovala. Prosíme ťa, roznecuj v nás túžbu zdokonaľovať sa v láske a posilňuj nás najmä v hodine našej smrti, aby sme v tebe zomreli a mohli s tebou vstať z mŕtvych.
II. Pán Ježiš slávne vystúpil do neba.
„Rob čo robíš, ničím sa netráp, tvoj nekonečne dobrý Otec ti určite pripraví vždy a všade to, čo je pre teba najlepšie. Veľkú nepríjemnosť spôsobuješ tomu najlepšiemu Otcovi, keď, sa trápiš o čokoľvek, a nedôveruješ jeho dobrote.“
(poznámky z rozjímaní z r. 1916)
Modlime sa:
Pane Ježišu, prosíme ťa o milosť dôvery v Božiu prozreteľnosť a dôvery, že náš nebeský Otec nám teraz, po tvojom nanebovstúpení, dá všetko, o čo ho budeme prosiť v tvojom mene.
III. Pán Ježiš nám zoslal Ducha Svätého.
„Obrátenie a posvätenie duše bolo, je a vždy zostane dielom Božej milosti. Ani živým slovom, ani tlačou, ani inými vonkajšími prostriedkami sa bez Božej milosti nemôže nič v tejto oblasti urobiť. Milosť pre seba i pre druhých sa však získava pokornou modlitbou, umŕtvovaním a verným plnením svojich bežných, hoc aj najvšednej-ších povinností. Čím je samotná duša bližšie k Bohu, čím je Bohu milšia, čím viac ho miluje a je ním milovaná, tým účinnejšie môže aj iným pomáhať v získavaní Božej milosti, tým skôr jej modlitbu Boh vyslyší.“ (z listu do Mugenzai no Sono; Niepokalanów,
1.12.1940)
Modlime sa:
Pane Ježišu, v tomto desiatku ťa prosíme o milosti, dary Ducha Svätého, pre nás i pre celú svätú Cirkev, aby sa vďaka nim naše duše čím viac priblížili k tebe a zároveň iným pomohli prijať tvoje milosti.
IV. Pán Ježiš vzal Pannu Máriu do neba.
„Istá zúfalá pohanka tade prechádzala a chcela sa utopiť v blízkom jazierku, no keď pozrela na sošku Nepoškvrnenej, ktorá ju oslovila svojou dobrotou, prišla k nám a zazvonila. Teraz sa už nachádza v jednej kresťanskej rodine a učí sa katechizmus.“ (z listu gen. predstavenému, P. Tavaniegovi; Nagasaki 28. 2. 1933)
Modlime sa:
Pane Ježišu, hoci si vzal svoju Nepoškvrnenú Matku do neba, naďalej nás uchvacuje krásou svojej čistoty. Prosíme ťa, posilňuj nás jej krásou, aby sme pri pohľade na ňu zabúdali na pominuteľné radovánky a celým srdcom prilipli ku kráse a jednoduchosti čistého života.
V. Pán Ježiš Pannu Máriu v nebi korunoval.
„Ak niektoré z detí niečo vyvedie, otec ho musí potrestať, lebo tak si to vyžaduje spravodlivosť, ba aj samotná láska k dieťaťu, aby si uvedomilo svoju vinu. Lenže ani otec by to dieťa nechcel trápiť, hoci si to aj zaslúži, a chcel by mať nejaký dostatočný dôvod, aby ho predsa len nemusel trestať. Odpustenie bez dostatočného dôvodu by bolo rozmaznávaním vinníka. A predsa by chcel, aby sa niekto dieťaťa zastal, tak by sa vyhovelo aj spravodlivosti aj citlivej láske. Nuž Božské Srdce Ježišovo, planúce láskou k nám, vinníkom, nachádza prostriedok hodný Božej múdrosti. Dáva nám za matku a pestúnku svoju vlastnú najmilšiu a najmilovanejšiu matku, bytosť svätejšiu nad všetkých anjelov a svätých, ktorej ako najdôstojnejšej a najdokonalejšej matke nedokáže nič odmietnuť.“ RN 4 (1925), str. 130-132
Modlime sa:
Pane Ježišu, na mocný príhovor Kráľovnej neba i zeme nás ochraňuj, najmä vtedy, keď ako nerozumné deti odvraciame zrak svojej duše od skutočných hodnôt a rútime sa za prázdnou pýchou hlučných zábav. Neopúšťaj nás, keď ťa my opúšťame, veď len v tebe nachádza duša pokoj a nebeskú harmóniu.
Spracoval:
Martin M. Kollár, OFMConv