Drahí rytieri a rytierky Nepoškvrnenej, milovaní ctitelia Panny Márie
Zaiste ste si všimli, že aj napriek chladu dlhých zimných nocí, v období Vianoc sa ľudských sŕdc zmocňuje zvláštne teplo a pokoj, ktorý nenarúša ani predvianočný nákupný zhon. Zmes útržkov kolied a hluku obchodov vytvára farebnú koláž za ktorou sa skrýva to očakávané a vytúžené tajomstvo Vianoc.
Na svet prichádza Dieťatko, tak krehké a tajomné zároveň. Ten, ktorého po stáročia očakávali a predpovedali proroci, sa rodí ako bezbranné chlapča chudobných rodičov v úbohej jaskynke. Namiesto kolísky mu slúžia chabé jasle. Aké dojatie sa nás zmocňuje, keď si uvedomíme, že tento poklad, jedinečný obraz nebeského Otca je úplne závislý na dobrej vôli jeho pozemských rodičov, a aj keď vyrastie, bude úplne poslušný vôli svojho Otca. Sv. Pavol napíše: „Poslušný až na smrť, až na smrť na kríži.“ Táto poslušnosť betlehemského Dieťaťa sa denne prejavuje v jeho láskavom dávaní sa za pokrm pod spôsobom chleba a vína. Sv. František, dojatý touto poslušnosťou, povie: „Hľa, denne sa ponižuje ako vtedy, keď z kráľovského trónu prišiel do lona Panny; denne k nám prichádza s pokorným výzorom; denne zostupuje z Otcovho lona na oltár v kňazových rukách a takýmto spôsobom je Pán stále so svojimi vernými, ako sám hovorí: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.““
Maličké dieťatko Ježiš sa nám denne dáva za pokrm a túži, aby sme aj my, tak ako on, prijali Otcovu náuku lásky - bezhranične milovať blížnych a nehľadiac na vlastný prospech vytrvalo hľadať a plniť Božiu vôľu. Túži, aby sme sa narodili znovu, aby sa v nás narodilo bezbranné dieťa. Sv. Maximilián keďže pozná našu ľudskú slabosť, neschopnosť pripodobniť sa dieťaťu a potrebu konkrétneho vzoru, neustále ukazuje na Nepoškvrnenú – na tú, ktorá od prvého okamihu svojho života bola dokonalým obrazom Boha v človekovi a vraví: „To je Rytierstvo Nepoškvrnenej - uviesť Nepoškvrnenú do všetkých sŕdc, zrodiť ju vo všetkých srdciach, aby ona vchádzajúc do tých sŕdc, prijímajúc ich do dokonalého vlastníctva, mohla porodiť sladkého Ježiša, Boha, aby v nich mohol rásť až do dospelého veku. Aké nádherné poslanie! ... No nie? ... Zbožštenie človeka až po Boha-človeka skrze Matku Bohočloveka.“
Možno sa nám zdajú byť tieto slová veľmi ťažké, nereálne, ba nepochopiteľné, stačí však tak málo, stačí s Máriou povedať: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ A niekedy je jednoducho potrebné uchovávať si v srdci Božie slová, rozjímať o nich a pokojne čakať, až to slovo vzklíči a prinesie úrodu. Pokúsme sa, drahí bratia a sestry, pri každej návšteve kostola, hľadiac na oltár, či na betlehem, ako aj pri návšteve našich blížnych povedať v hĺbke svojho srdca: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane Božia vôľa.“ Aby sme každý deň nášho života prežívali Vianoce – na-rodenie betlehemského Dieťatka v našom srdci. Nech sa tak stane, nech sa stane. Amen.
Martin M. Kollár, OFMConv