List pre Ježiška....
Milý Ježiško!
Som malé dievčatko, ktoré tieto Vianoce prežíva tak, ako mnoho iných detí. Teším sa z darčekov, ktoré som dostala pod stromček od svojich rodičov a príbuzných. Je Štedrý večer a pomaly sa budem chystať na polnočnú sv. omšu. Mám však ešte dosť času, preto som sa rozhodla napísať Ti zopár riadkov.
Sedím a premýšľam o čom Ti písať. Veď ako mnohí hovoria, dnes už nie je moderné písať list Ježiškovi, ale ja nemám mobil, a doma nemáme počítač, aby som Ti tieto slová poslala e-mailom. Viem však, že Ty si všade a preto verím, že aj tento môj list dostaneš.
Vieš Ježiško, rozmýšľam práve o tom, čo sú Vianoce. Neteším sa ani tak veľmi z darčekov, ktoré som si prezrela, lebo vo svojom srdiečku som pocítila väčšiu radosť vo chvíli, keď sme si po dlhom čase spolu s rodičmi, bratom a sestrami sadli k štedrovečernému stolu. Srdiečko mi zovrelo, keď mama uprostred večere spomenula nášho dedka a babku, ktorých sme naposledy videli, - ani si nepamätám kedy. Spomenula aj tetu, - oteckovu sestru. Ja ju síce nepoznám, lebo mamka sa na ňu hnevá, a preto sa nenavštevujeme. Viem len, že býva sama , že nikoho nemá. Vtedy som sa opýtala: ,,Prečo nie je medzi nami?“ Odpoveď som však nedostala, a mňa stále trápi otázka - ,,čo sú Vianoce?“
V tej chvíli som pomyslela na všetky opustené deti, babky, dedkov, tety aj ujov na všetkých tých, ktorí sú sami, hladní, chorí, i na tých, ktorí nemajú vlastný domov. Práve v tejto slávnostnej chvíli som si spomenula na nešťastia iných a sama seba som sa spýtala: ,,Kto obdaruje týchto ľudí?“ Tu mi milý Ježiško čosi zišlo na um. Nemám síce peniaze, aby som mohla nakúpiť darčeky pre všetkých, ktorých som Ti spomenula, ale verím, že obdariť ich s Tvojou pomocou to zvládnem nie len dnes, ale každý nasledujúci deň. Rozhodla som sa darovať úsmev. Môj detský úsmev. Známym i neznámym, blízkym i vzdialeným. Lebo viem, že za úprimným úsmevom sa skrýva Tvoj veľký dar pre všetkých ľudí a to je láska. Ak mi v tom pomôžeš, ja to dokážem. A vtedy budem najšťastnejším dieťaťom na tejto zemi. Chcem Ježiško tak veľa? Chcem len, aby sa nikto na nikoho nehneval. Chcem len, aby sa ľudia mali radi. Chcem len, aby Tvoja láska zostala s nami.
Končím už Ježiško svoj list, lebo je čas ísť na polnočnú. Mamka má už volá. Ja však viem, že odteraz rozdávam úsmev, svoj detský úsmev, aby človek človeka mal rád, aby každý deň boli Vianoce.
M.V.