Momentky na zamyslenie – z detstva svätého Maximiliána

Rodičia malého Rajmunda kládli veľký dôraz na vzdelanie a rast duchovného života svojich detí. Boh pre nich znamenal najštedrejšieho a najmilostivejšieho dobrodinca a súčasne najspravodlivejšieho Sudcu. Pannu Máriu chápali ako najlepšiu matku a orodovnicu u Boha. Keď malý Rajmund videl, s akou obetavosťou si jeho rodičia plnia náboženské povinnosti, sám sa veľmi radoval, keď mohol niečo pre Boha vykonať a bol smutný zo všetkého, čo nezodpovedalo Božej dobrote a veľkosti. Táto domáca atmosféra formovala v základných znakoch Rajmundovu zbožnosť a jeho budúce pôsobenie. Medzi svojimi bratmi vynikal mariánskou úctou. Často sa modlil pred obrazom Bohorodičky na domácom oltáriku. Rajmund bol tak trochu aj šibal. Chlapec, ktorý hýril nápadmi, a tak z času na čas vyviedol aj niečo nekalé. Raz, keď mal na svedomí nejaký huncútsky kúsok, jeho mama si povzdychla: „Ja neviem, čo z teba bude!“ Tento matkin povzdych sa hlboko zaryl do citlivej duše chlapca a nakoľko si sám nevedel rady, hľadal pomoc u Panny Márie. Matka si to všimla, a čo nasledovalo ďalej, opisuje takto: „Mali sme oltárik, ku ktorému sa často uchyľoval a modlil sa (...). Chovaním prerástol svoj detský vek, bol sústredený a vážny. (...) Niekedy som si robila starosti, čí nie je chorý, pýtala som sa ho: „Čo je s tebou?“ naliehala som –mame musíš povedať všetko. Triasol sa od rozrušenia a so slzami v očiach mi rozprával: „Keď si mi povedala – čo z teba bude –tak som veľa prosil Pannu Máriu, aby mi povedala, čo zo mňa bude. A potom, keď som bol v kostole, zasa som ju prosil. A Panna Mária ožila a držala dve koruny: jednu bielu a druhú červenú. S láskou sa na mňa dívala a pýtala sa či tie koruny chcem. Biela znamená, že zotrvám v čistote a červená, že budem mučeníkom. Odpovedal som, že chcem. Vtedy sa Panna Mária na mňa pekne pozrela a zmizla.“ Správa zanechaná Rajmundovou matkou svedčí o tom, že v duchovnom živote svätca hrala Najsvätejšia Panna už od útleho veku podstatnú rolu.

spracované podľa knihy Sv. Maximilián Kolbe