Tam, kde zomrel Svätec
Koncentračné tábory Auschwitz a Auschwitz-Birkenau v Osvienčime sú miestom smrti a utrpenia miliónov ľudí. Avšak len málo ľudí si uvedomuje, že miestami utrpenia, miestami posvätenými krvou mučeníkov sú nielen miesta oplotené ostnatým drôtom, ale aj stovky hektárov lúk a polí, na ktorých bol rozsypaný popol ľudí spálených v krematóriách. V niekoľkých obciach v okruhu Osvienčima existovali tzv. filiálne malé tábory. Jednou z takýchto obcí, ktorá sa nachádza v susedstve Brzezinki (Birkenau) sú Harmęże (čit. Harmenže), kde v roku 1989 vznikol kláštor minoritov a neskôr centrum Sv. Maximiliána, ktoré nám pripomína obetavý život a smrť sv. Maximiliána Kolbe.
Centrum sv. Maximiliána tvoria farský kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, kláštor minoritov a exercičný dom sestier Misionárok Nepoškvrnenej Pátra Kolbeho. Bratia minoriti začali svoje pôsobenie v Harmężiach v r. 1989. V roku 1990 tu bol erigovaný kláštor a farnosť a začalo sa s výstavbou nového kostola. Tá bola ukončená v roku 1993. Po ukončení výstavby kostola sa začalo s prácami na stavbe kláštora a domu pre sestry.
Základnou misiou Centra je formačná práca s ľuďmi, ktorí prichádzajú na toto miesto a snažia sa v duchu Sv. Maximiliána prehĺbiť svoj náboženský život alebo nájsť a prehĺbiť svoju vieru. Centrum úzko spolupracuje s inými inštitúciami, ktoré sa nachádzajú v okolí Osvienčima a zaoberajú sa náboženskou problematikou, šírením myšlienky pokoja a vzájomnej to-lerancie ako napr. Medzinárodný dom stretnutí mládeže v Osvienčime, Centrum dialógu, Štátne múzeum KL Auschvitz – Birkenau v Osvienčime. Je to zároveň dôležité centrum Rytierstva Nepoškvrnenej v Poľsku.
Na hlavnom oltári v kostole sa nachádza obraz Nepoškvrnenej, pred ktorým sa počas svojho pobytu vo Ľvove modlieval Sv. Maximilián. Keď po vojne do Ľvova vkročila sovietska armáda, bratia minoriti pri odchode z mesta zobrali obraz so sebou. Tento obraz bol dlhší čas umiestnený v jednej z prednáškových miestnosti Minoritského Kňazského Seminára v Krakove. Po vybudovaní kostola v Harmężiach bol obraz umiestnený v tomto kostole.
Vo vedľajšej kaplnke kostola je u-miestnená malá socha Panny Márie, ktorú v koncentračnom tábore vytesal väzeň Bolesław Kupec z Poronina a venoval ju kaplánovi osvienčimskej farnosti Władysławovi Grohsovi. Táto soška sa po smrti kňaza dostala do Nepokalanova. V roku 1990 bratia z Nepokalanova túto vzácnu relikviu, svedka utrpenia väzňov, darovali do nového kláštora v Osvienčime – Harmężiach.
Veľmi zaujímavá je expozícia obrazov nachádzajúca sa v suteréne kostola. Je to dielo bývalého väzňa č. 432 koncentračného tábora v Osvienčime, teda jedného z prvých v tomto tábore, pána Mariana Kolodzieja: Filmy pamäti. Labyrinty. Je to vyše sto obrazov namaľovaných ceruzkou, ktorými autor vypovedá po dlhých rokoch svoje spomienky z krutého života v osvienčimskom tábore. Veľké obrazy umiestnené medzi exponátmi z osvienčimského múzea umožňujú hlbokú reflexiu nad tragédiou Osvienčima.
V záhrade Centra sa nachádza 303 krížov rôznej veľkosti, ktoré sem boli premiestnené z tzv. Štrkoviska, ktoré je súčasťou Osvienčimského tábora. Dejiny týchto krížov sú už dejinami novej histórie. Na pamiatku návštevy pápeža Jána Pavla II. v Osvienčime bol postavený na Štrkovisku pápežský kríž. Tento kríž sa stal tŕňom v oku našich starších bratov vo viere – židov, ktorí vynakladali veľa úsilia, aby bol tento kríž odstránený. Žiaľ, akoby zabudli, že v tomto tábore nezomierali len Židia. Poliaci, aby mohli vyjadriť svoj nesúhlas s takýmto postojom a zároveň, aby zabránili odstráneniu kríža, začali okolo neho stavať ďalšie kríže. Napätie sa stupňovalo. Nakoniec, aby sa problém vyriešil, dohodli sa, že pápežský kríž ostane na svojom mieste a ostatné kríže budú prenesené na miesto ponúknuté bratmi minoritmi, teda do Centra sv. Maximiliána, kde stoja do dnešného dňa.
Centrum sv. Maximiliána v Harmężiach je vynikajúcim miestom k tomu, aby sa človek v tichu a atmosfére presiaknutej duchom mučeníkov z Osvienčima zamyslel nad veľkou hodnotou ľudského života a uvedomil si, čoho je schopný človek, keď zo svojho života odstráni Boha a začne napĺňať len svoje plány.
P. Adam Baran OFMConv.