Zahľadení do krásy Nepoškvrnenej

O výrobe slovenských Zázračných medailónikov

Aj svet dnešnej reklamy pozná, aký veľký význam má to, na čo sa po-zeráme a s čím si spájame obraz, na ktorý čo i len chvíľku hľadíme. Sv. Maximilián poznal nielen toto, mohli by sme povedať psychologické hľadisko, zároveň vedel, že obrazy a sochy svätých nám ich zvláštnym spôsobom sprítomňujú a pripomínajú nám posolstvo ich života. Hľadiac na obraz Nepoškvrnenej v jej Zázračnom medailóniku vidíme Pannu Máriu a lúče, ktoré vychádzajú z jej rúk symbolizujúc milosti, ktoré nám vyprosuje. Tieto milosti potrebujeme my osobne a spolu s nami celý svet na to, aby sme do-siahli jej nepoškvrnenú čistotu. Neprekvapuje nás preto skutočnosť, že ešte prv, než bolo definitívne potvrdené darovanie pozemku na stavbu niepokalanowského kláštora, sv. Maximilián dal postaviť pri mieste plánovanej brány kláštora sochu Nepoškvrnenej, ktorej zasvätil celý kláštor i všetkých bratov, ktorí v ňom budú žiť. Taktiež nás neprekvapuje fakt, že všetci členovia Rytierstva Nepoškvrnenej nosia ako vonkajší znak príslušnosti k tomuto hnutiu práve Zázračný medailónik s vyobrazením Nepoškvrnenej. Je len logickým pokračovaním tejto línie, že práve v Niepokalanowe sa bratia okrem vydávania mariánskej literatúry venujú aj razeniu týchto medailónikov. Už od čias japonskej misie ho razili v japonskom jazyku a neskôr aj v anglickom, francúzskom, ruskom a v mnohých iných jazykoch tak, aby na celom svete každý človek mohol ľahko porozumieť a modliť sa modlitbu, ktorú nás naučila Nepoškvrnená. V auguste t.r. bratia niepokalanowského kláštora opäť razili medailóniky so slovenským prekladom modlitby k Nepoškvrnenej. Kedysi bolo razenie medailónikov veľmi pracné, pretože pri tvorbe jedného medailónika bolo potrebné vykonať až päť úkonov – vyraziť, vytnúť, obrúsiť, spraviť dierku a navliecť krúžok do očka medailónika, potom sa medailóniky chemicky čistili a leštili. Dnes stroj razí celé medailóniky, do ktorých už len stačí vložiť krúžok a dať ich vyčistiť a vyleštiť. I tak každý medailónik prechádza rukami bratov, ktorí okrem svojej práce vkladajú do procesu ich tvorby modlitbu a obetu svojho života. Svoje zasvätenie sa Nepoškvrnenej bratia denne obnovujú podľa vzoru sv. Maximiliána úkonom odovzdania sa Nepoškvrnenej. Hoci milosti, ktoré Nepoškvrnená vyprosuje pre svojich ctiteľov, nezávisia od nábožnosti tých, ktorí medailónik tvoria, zaiste je Panne Márii veľmi milým tento jej kláštor, v ktorom sa v každej miestnosti nachádza jej soška a bratia sa pri vzájomných stretnutiach pozdravujú jej menom. Zázračné medailóniky sa teda rodia na naozaj zázračnom mieste. Pred 79 rokmi tu bola na močaristej pôde postavená prvá socha Nepoškvnenej, a dnes sa tu nachádza jedna z najvýznamnejších poľských národných svätýň, Bazilika minor zasvätená Prostredníčke všetkých milostí a v jej bezprostrednej blízkosti je kláštor, v ktorom sa vydávajú tri mariánske časopisy (do r. 2001 tu takmer 10 rokov vychádzal i slovenský Rytier Nepoškvrnenej) a vyše sto rehoľníkov vedie život zasvätený Panne Márii. Rehoľníci sa schádzajú na modlitbách štyrikrát za deň – o 6.00 slávia po ranných modlitbách a polhodinovom rozjímaní svätú omšu s rannými chválami. O 12.20 sa modlia liturgickú modlitbu počas dňa, o 18.00 vešpery s posvätným čítaním, po čom nasleduje večera a po večeri sa spieva mariánska antifóna, nasledujú večerné modlitby a kompletórium. Mohlo by sa zdať, že takýto život v kláštore je monotónny, no v skutočnosti sa tu neustále niečo deje. Kým za čias sv. Maximiliána v tzv. mechanickom oddelení pracovalo pri produkcii medailónikov vyše 20 bratov, dnes sú to traja, no okrem Zázračných medailónikov razia aj iné – so Škapuliarskou Pannou Máriou, so sv. Maximiliánom a s Božím sluhom Jánom Pavlom II., so sv. Benediktom ako aj iné podľa potrieb rehoľných komunít, ktoré ich o to požiadajú. Spomínaní bratia by však nestačili na tie obrovské množstvá medailónikov, veď len pre Slovensko spravili za týždeň 30 000 kusov, preto pri upevňovaní krúžkov, na ktorých medailóniky visia, pomáhajú aj bratia z iných oddelení kláštora. Veľký obdiv si zasluhujú bratia z tzv. nemocničky, domu, v ktorom býva približne 20 rehoľníkov s rôznymi zdravotnými problémami a ktorí aj napriek svojim často veľkým zdravotným problémom sa podľa svojich možností zapájajú do rôznych aktivít kláštora. Sv. Maximilián nazýval toto oddelenie najproduktívnejším v Niepokalanowe – vďaka modlitbám a obetám tunajších bratov. Na tvorbe slovenských medailónikov sa podieľali aj rehoľná sestra a brat bohoslovec, ktorí cez prázdniny sprevádzali pútnikov po miestnom múzeu predstavujúcom síce krátku no tak neuveriteľnú históriu kláštora. Cez prázdniny je otvorené aj centrum povolaní, kde sa striedajú rehoľné sestričky z rôznych kongregácií a dávajú prípadným záujemcom o zasvätený život informácie o reholiach, rehoľných kongregáciách a inštitútoch zasväteného života. Aj sestričky z tohto centra sa zapojili do akcie, ktorá dostala úsmevné pomenovanie: Krúžok pre Slovensko. Je pochopiteľné, že do tejto „akcie“ sa nemohli zapojiť bratia zo všetkých oddelení Niepokalanowa, hoci samozrejme všetky svoje starosti, námahy i radosti prežívajú spoločne. Bratia z tlačiarne dostali na sviatok sv. Maximiliána krásny dar – nový nemecký tlačiarenský stroj, ktorý patrí medzi najmodernejšie na svete. Aj bratia z hasičskej zbrojnice, ktorí si toho roku pripomínajú 75. výročie vzniku, majú radosť z nového auta, no ešte väčšiu radosť má celý kláštor z množstva záchranných prác, ktoré neustále vykonávajú a ktoré oceňuje široké okolie obce Paprotnia, na území ktorej sa kláštor nachádza. Bratia z hospodárskeho oddelenia i z kuchyne majú po celý rok veľa práce, zato bratia z pekárne boli v čase produkcie slovenských medailónikov na dovolenke, kvôli čomu sa ostatní bratia museli zaobísť bez vynikajúceho domáceho chlebíka, ktorý si nevedia vynachváliť aj obyvatelia okolitých obcí. Bratia z distribučného oddelenia majú cez prázdniny menej práce, preto pomáhajú aj pri službe pútnikom, ktorých prichádza do Niepokalanowa naozaj veľmi veľa, no vo voľnom čase pomáhali aj pri medailónikoch. Pol hodiny pešo od Niepokalanowa, ktorý má samotný rozlohu 25 ha a bratia v ňom z jedného oddelenia do druhého často jazdia na bicykloch, sa nachádza filiálny dom, ktorý slúži ako rekolekčný dom pre Rytierstvo Nepoškvrnenej. Aj mladí chlapci, ktorí po skončení rekolekcií ostali na niekoľko dní v Nepokalanowe, sa s neuveriteľnou vytrvalosťou zapojili do montovania krúžkov na slovenské medailóniky a mali veľkú radosť z toho, že môžu niečo spraviť pre ctiteľov Nepoškvrnenej na Slovensku. Ostáva nám len veriť a modliť sa, aby prostredníctvom týchto medailónikov, "nábojov" – ako vravieval sv. Maximilián, mohla Nepoškvrnená aj na Slovensku priťahovať veriacich i neveriacich krásou svojej čistoty.

br. Martin M. Kollár OFMConv