Zázračný medailónik
– dar Nepoškvrnenej
Zázračný medailónik nám zjavila sama Nepoškvrnená spolu s prísľubom, že všetci, ktorí ho budú nosiť pri sebe, budú obdarení veľkými milosťami. Toto zjavenie mala vincentka sv. Katarína Labouré v sobotu, 27. novembra 1830 v Paríži, v kláštore na ul. Rue du Bac 140. Sv. Katarína, vtedy ešte novicka, takto opísala priebeh zjavenia:
“V čase večerného rozjímania som uzrela Najsvätejšiu Pannu. Bola tak krásna, že sa to nedá opísať. Stála, mala ružovkasté šaty, na hlave mala biely závoj, ktorý jej siahal až po chodidlá. Pod nohami mala zemeguľu, alebo skôr len polovicu zemegule, lebo ja som videla len jej polovicu, ovinutú zeleným hadom so zlatými škvrnami. Jej pozdvihnuté ruky držali druhú zemeguľu, na vrchu ktorej bol zlatý kríž. Povzniesla zrak k nebu, ako keby obetovala Pánu Bohu celý svet a jej tvár čoraz viac vyžarovala jasnú žiaru. Zrazu sa zjavili na každom jej prste po tri vzácne prstene s vysádzanými drahocennými kameňmi, z ktorých vychádzali na všetky strany svetlé lúče. Keď som sa, oslnená výzorom Najsvätejšej Panny Márie, prizerala jej majestátu, ona obrátila na mňa svoj láskavý pohľad a vnútorný hlas mi povedal: „Zemeguľa, ktorú vidíš, predstavuje celý svet a každú osobu zvlášť.“ Tu už nedokážem opísať pocit, ktorý sa ma zmocnil pri pohľade na zázračne vyžarujúce lúče. Vtedy mi Najsvätejšia Panna povedala: „Lúče vyžarujúce z mojich dlaní, na ktoré hľadíš, sú symbolom milostí, ktoré zosielam na tých, ktorí ma o ne prosia, a drahocenné kamene, ktoré nevyžarujú lúče, sú milosti, o ktoré nik neprosí.“ Tak mi dala pochopiť, aká štedrá je pre tých, ktorí sa k nej utiekajú.
Potom Najsvätejšia Panna obrátila svoje ruky k zemi a obklopil ju pás, na ktorom bol nápis, napísaný zlatými písmenami: "Ó Mária, bez hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame.“ Potom som začula hlas, ktorý mi povedal: „Postaraj sa o vyhotovenie medailónika podľa tohto vzoru. Všetci, ktorí ho budú nosiť, získajú veľké milosti, najmä ak ho budú nosiť na krku. Tých, ktorí mi dôverujú, obdarím mnohými milosťami.
Vtedy sa mi zdalo, že obraz sa obracia a na jeho druhej strane som uzrela písmeno M, z ktorého vyrastal kríž a pod ním bolo Ježišovo Srdce ovinuté tŕňovou korunou a Srdce Márie prebodnuté mečom. Vtedy som znovu počula slová: „Treba dať raziť takýto medailónik! Tí, čo ho budú s dôverou posvätený nosiť a zbožne sa modliť, dostanú zvláštne milosti a ochranu.“ Za chvíľu všetko zmizlo – akoby zhaslo veľké svetlo napĺňajúc ma nevysloviteľnou radosťou a šťastím.“
Keď sv. Katarína Labouré toto videnie rozpovedala svojmu spovedníkovi, dp. Aladelovi, spýtal sa jej, či na druhej strane medailónika nevidela nejaký nápis, tak ako pri Nepoškvrnenej. Odpovedala, že nič nevidela. „No dobre“, povedal jej, „spýtaj sa najsvätejšej Panny, aký nápis tam treba umiestniť.“ Sv. Katarína ochotne súhlasila a po dlhých modlitbách začula takýto vnútorný hlas: „Písmeno M a obidva Srdcia hovoria dostatočne.“
Nepoškvrnená potvrdila pravdivosť tohto zjavenia mnohými zázrakmi, z ktorých vyše 200 bolo dôkladne preskúmaných a opísaných. Sv. Otec Pius XII. počas kanonizácie Kataríny Labouré povedal: „Medailónik, ktorý jej zjavila Mária, prijímajú ľudia všetkých spoločenských vrstiev v miliónoch. Stal sa nástrojom tak početných a nezvyčajných milostí, telesných, ako aj duchovných, toľkých uzdravení, zachránení a predovšetkým obrátení, že hlas ľudu ho bez váhania nazval Zázračným medailónikom.“
Podobne, keď sa 14-ročná Bernadeta v Lourdoch spýtala tajomnej pani, ako sa volá, tá jej odpovedala: „Som Nepoškvrnené Počatie.“ Hoci dievčatko nechápalo tieto slová, kňaz, ktorému to povedalo to pochopil ihneď. Veď uplynuli len štyri roky od pamätného dňa, 8. decembra 1854, keď Svätý Otec Pius IX. vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie a hľa, opäť sama Nepoškvrnená potvrdzuje toto svoje privilégium, pričom sa zjavuje v podobnej podobe ako na medailóniku. Tak ako pred 28 rokmi aj teraz chce, aby bola uctievaná ako Nepoškvrnená, pričom pomenovaním Nepoškvrnené Počatie naznačuje, že v tomto jej titule je ukrytá hlbšia pravda týkajúca sa jej osoby a jej poslania ako Matky Cirkvi, Kristovho mystického tela. Sv. Maximilián to objasňuje takto:
"Nepoškvrnený je Boh a každá z troch Božských osôb, ale on nie je počatý. Nepoškvrnení sú anjeli, ale u nich niet počatia. Nepoškvrnení boli prví rodičia pred hriechom, ale ani oni neboli počatí. Nepoškvrnený je aj Pán Ježiš, bol aj počatý, ale nebol „Počatie“, pretože ako Boh existoval už predtým a vzťahovali sa na neho slová Božieho mena zjavené Mojžišovi: „Ja som, ktorý som“, ktorý vždy je a nezačína byť. Iní ľudia sú počatím, ale poškvrneným. Toto pomenovanie skrýva ešte mnohé tajomstvá, ktoré budú s časom odhaľované. Teda Nepoškvrnená ukazuje, akoby do jej bytostnej podstaty patrilo jej Nepoškvrnené Počatie. Toto pomenovanie jej musí byť milé, lebo označuje prvú milosť, akú v prvej chvíli svojej existencie dostala, a prvý dar je darom najmilším. Toto pomenovanie sa potvrdzuje aj počas jej života, lebo vždy bola Nepoškvrnená. Teda aj milosti plná a Pán Boh bol vždy s ňou a to do takého stupňa, až sa stala Matkou Božieho Syna."
Ak je nepoškvrnenosť tak blízka srdcu Panny Márie, je len pochopiteľné, že túži, aby aj všetci jej sy-novia a dcéry mali túto vlastnosť v čo najplnšej miere. Zrejme aj týmto spôsobom by sa dalo vysvetliť to množstvo zázrakov a obrátení, ktoré sa udiali prostredníctvom Zázračného medailónika. Sv. Maximilián vravel, že z vlastnej skúsenosti vie, že keď sa diabol snaží niekoho zviesť na hriech, najprv sa mu snaží pod akoukoľvek zámien-kou vziať Zázračný medailónik. Preto sa snažil všade tento medailónik šíriť. Vravieval:
„Rozdávajte Zázračný medailónik, kde sa len dá: aj deťom, aby ho s úctou nosili, aj starším a zvlášť mládeži, aby pod ochranou Nepoškvrnenej mala dosť síl odporovať toľkým pokušeniam a nástrahám, ktoré na ňu v dnešných časoch číhajú. A tým, čo už o kostol nezavadia, spovede sa boja, vysmievajú sa náboženským praktikám a pravdám viery, uviazli v nemorálnosti, alebo v sektách mimo Cirkvi, tým treba nevyhnutne darovať medailónik Nepoškvrnenej a prosiť, aby ho nosili a vrúcne prosiť Nepoškvrnenú o ich obrátenie. Lebo kto Nepoškvrnenej preukáže hoci len toľko úcty, že bude nosiť jej medailónik, toho ona už neopustí a privedie ho k viere a pokániu. Ak niekto nijako nechce medailónik prijať, mnohí si aj vtedy vedia poradiť. No, jednoducho ho potajomky zašívajú do oblečenia a modlia sa, a Nepoškvrnená skôr či neskôr ukazuje, čo dokáže.“
O tom, čo naozaj dokáže Nepoškvrnená ak sa zveríme pod jej ochranu, a veríme v jej zvláštnu pomoc prostredníctvom Zázračného medailónika, svedčí aj príbeh, ktorý vyrozprával kórejský kňaz Oh Ki Sun:
"Istého dňa po príchode P. Kolbeho do Nagasaki som s ním podnikol výlet do okolia mesta. Sadli sme si na svahu a páter si pozeral okolie. Potom povedal: „Tu, na tomto mieste musí stáť dom, aby v ňom Matka Božia mohla pôsobiť.“ - Vedel som, že nemá ani halier, preto som jeho slová považoval za pokus o žart a poznamenal som: „Nech sa stane, ako si páter prajete...“ On však rozhodne odpovedal: „Vôbec nie ako si prajem ja, ale ako si praje Matka Božia...“ P. Kolbe bokom pozrel na mňa, vytiahol Zázračný medailónik, s úctou ho zahrabal do zeme a povedal: „Matka Božia, ak ty chceš, nuž na tomto mieste si postav dom a pracovisko...“ Aj ja som zopäl ruky a pripojil som sa k jeho modlitbe. Mal vo vrecku iba jeden jediný japonský jen.
Po desiatich dňoch mi P. Kolbe povedal, že ten pozemok chce kúpiť a čo najskôr uzavrieť kúpnu zmluvu. Stretli sme sa s majiteľom pozemku, a pretože P. Kolbe nevedel po japonsky, tlmočil som im. Očervenel som od hanby, keď som prekladal jeho slová, že by chcel uzavrieť zmluvu, ale zatiaľ má len jeden jen. On však zostal pokojný a sebaistý. Keď to majiteľ pozemku počul, zarazil sa a vytreštil oči. Pozrel na mňa, potom na pátra a povedal: „Tak vy mi za pozemok v hodnote 100 000 jenov chcete dať zálohu len jeden jen? To sa mi ešte nestalo! Ako môže niekto takto...?“ - Doslova som všetko pretlmočil, ale páter sa len usmial: „Áno, ľuďom je to nemožné, ale Nepoškvrnená to dokáže príhovorom u Boha. K stanovenému termínu vám určite zaplatím zmluvnú sumu. Buďte bez starostí.“ Či vlastník pozemku sa začal cítiť nesvoj, alebo stál pod určitým tlakom, neviem, ale odrazu povedal: „Uzavrime teda zmluvu, ale do troch dní mi odovzdáte peniaze.“ Páter radostne súhlasil.
Odprevadil som ho do jeho izby. Spísanú zmluvu položil pred sochu Panny Márie a povedal: „Matka Božia, podľa tvojho želania som uzavrel túto zmluvu. Do troch dní mám zaplatiť dlžobu. Nezabudni na to...“ Ustarostený som si kľakol vedľa neho. Bože, nikdy v živote som ne-videl ani nemal v rukách 100 000 jenov. Keď páter pozeral na sochu Panny Márie, jeho tvár žiarila radosťou. Okolo úst sa mu rozohral nenútený úsmev, aký mávajú deti, keď pozerajú na svoju matku.
Nadišiel deň, keď bolo treba platiť... Zmluva ležala ešte pred sochou Panny Márie. U pátra Maximiliána nebolo badať nijaký nepokoj. Ja som sa však necítil dobre. Páter pozrel na mňa a povedal: „Prečo si taký ustarostený? Pretože nemáš opravdivú dôveru k Matke Božej. Je z toho sklamaná, preto si rýchlo kľakni a popros o odpustenie!...“ Na kolenách som sľúbil Panne Márii, že už nikdy nebudem pochybovať o jej moci.
Potom mi páter povedal, aby som šiel pozrieť do susednej miestnosti. Tam na mňa má čakať žena, od ktorej mám čosi bez slova prevziať. V miestnosti skutočne sedela neznáma pani. V rukách držala veľký mešec. Pokojne vstala, mlčky mi podala mešec a zmizla. Vrátil som sa s mešcom k pátrovi, ktorý ho položil k nohám sochy, ďakoval a sľúbil pokračovať v diele, ktoré Svätá Panna začala.
Na kúpenom pozemku vzniklo pracovisko s tlačiarňou a ubytovňa. Na ďalšiu výstavbu chýbali ešte peniaze, ktoré i v tomto prípade poskytli neznámi dobrodinci. Preto som sa pri každej vhodnej príležitosti spytoval pátra Kolbeho, kto sú tí ľudia a či ich osobne pozná. Vtedy obyčajne ukázal na sochu Panny Márie a povedal: „Ani ja ich nepoznám, ale ona ich pozná."
Príklad bezhraničnej dôvery sv. Maximiliána bol pre tohto kórej-ského kňaza ponaučením o tom, s akým pokojom a dôverou v pomoc Panny Márie máme prežívať každú, čo ako napätú situáciu svojho života. Vieme, ako každého z nás sa poteší, keď nám niekto chce podarovať pe-niaze – predpokladáme, že nám tým pomôže zrealizovať naše plány, a tak nám dopomôže ku šťastiu. Darujme aj my našim blížnym vzácnu mincu s podobizňou našej kráľovnej a pomôžme im urobiť krok v ústrety jej nepoškvrnenej čistote a plnosti šťastia.
spracoval br. Martin M.Kollár OFMConv,
s použitím publikácie Karl-Maria Harrer-Peter Matruška: Zázračná medaila, vyd. Oto Németh, Bratislava 2003 a viacerých zahraničných prameňov