„Nik nemá právo byť šťastný odtrhutý od iných!“

Od rokov svojho dospievania som stále nosil pri sebe jeden obrázok, až kým som ho pred časom nestratil. Neobyčajne mi prirástol k srdcu a vnímal som ho ako fotografiu niekoho z mojich najbližších. Napriek tomu, že tento kúsok papiera sa mi stratil spred očí, jeho obsah sa mi hlboko vryl do mysle. Na čiernobielom obrázku z nekvalitného papiera bolo špinavé, asi trojročné černošské dievčatko, s neskutočne smutným výrazom tváre, uplakanými očami, v otrhaných šatách. Pod jeho fotografiou bol text, ktorý v slovenčine znie asi takto: "Nik nemá právo byť šťastný odtrhutý od iných!"
Smutná tvár tohto hladom a možno i vojnami a ďalšími druhmi utrpenia strápeného dieťaťa mi odvtedy prichádza stále na um, keď mám chuť "izolovať sa" od problémov  a krížov iných a riadiť sa príslovím: "Bližšia košeľa, ako kabát", alebo: "Čo ťa nepáli, nehas". Keď mám chuť žiť si "pokojným" životom...
Na tento obrázok som si spomenul v predvianočné dni, ktoré sú vždy poznamenané akýmsi chvíľkovým "zmäknutím srdca" aj tých najegoistickejších ľudí.  Azda niet človeka, ktorý by, hoci po zvyšok roka žije len pre seba a trápenia iných ho nezaujímajú, pred Vianocami neotvoril peňaženku a nechcel kúpiť niekomu len tak, pre radosť toho druhého, darček. Toto "zmäknutie srdca" veľmi dobre komerčne využívajú supermarkety a hypermarkety všetkého druhu. Sviatky pripomínajúce chudobný príchod Božieho Dieťatka na svet sa pre ne stali "zlatou baňou".  Počas vianočných sviatkov akoby sa vrece roztrhlo s rozličnými charitatívnymi koncertami a akciami, na ktorých sú aj hviezdy populárnej hudby či šoubiznisu, zvyknuté na tučné honoráre, ochotné urobiť niečo zadarmo, pre dobro tých, ktorí trpia - pre opustených, zdravotne postihnutých, odkázaných na pomoc iných...
Žiaľ, toto "zmäknutie srdca" je len chvíľkové a povrchné. Stráca sa poväčšine vo chvíli, keď sa zo štedrovečerného stola stratia posledné zvyšky nedojedenej ryby a zemiakového šalátu. Po Vianociach je svet okolo nás znova plný sebectva a ľahostajnosti.
Neraz počujem výčitku: "Prečo mám pomáhať ľuďom niekde v misijných krajinách, keď my sme v podstate chudobní? A vôbec, čo ma majú čo trápiť ľudia niekde v Afrike, keď tu je biedy dosť!" Žiaľ, tí, čo tieto výčitky vyslovujú, sú väčšinou ľahostajní aj voči biede vo svojom bezprostrednom okolí.
Vianočné sviatky, akokoľvek sú milé  a napĺňajú nás sentimentálnou náladou a pocitom šťastia, nás majú predovšetkým prebudiť z hlbokého sna ľahostaj-nosti voči krížom našich bratov a sestier. Veď malý Ježiško, ktorý prišiel na svet, aby sa úplne rozdal a seba samého neskôr za nás, svojich bratov a sestry, obetoval na kríži, nám hovorí úplne jasne: "Nie si tu pre seba! Si tu preto, aby si hojil rany, sušil slzy a potešoval srdce svojim bratom a sestrám. Si tu preto, aby si im sprítomňoval moju lásku. Nemáš právo byť šťastný, ak je nešťastný tvoj brat, či sestra."
 
Dariusz Żuk-Olszewski