MUSÍTE SA ZNOVA NARODIŤ (Jn 3, 3-7)

„A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu, z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti.“ (Mich. 5, 1-2).

Často počúvame, že svet medziľudských vzťahov ale i ekológia akoby smerovali k agónii a nie k oživeniu. Že svet je ohrozený! Kto ho ohrozuje? Čo ho ohrozuje?
Svet je ohrozený nedostatočnou láskou. Neangažovanosťou za spravodlivosť a právo. Mojou "apolitičnosťou". Prílišnou "ideologičnosťou". Malou informovanosťou. Chatrnou aktivitou. Nezdravým egoizmom. Tendenciou vidieť v oku blížneho smietku a necítiť vo svojom brvno. Neadekvátnym moralizovaním. Neochotou viesť dialóg. Stereotypným monológom. Náklonnosťou pohotove vyhlasovať rozsudky, posudky i anatémy. Mojou dôležitosťou, nenahraditeľnosťou, hoci pre mňa by mal byť dôležitejší vždy ten druhý. Nedostatkom empatie. Uzavretosťou pred svetom, útekom zo sveta, nezáujmom o svet a jeho problémy. Mojím monopolom na pravdu. Mojou autoritou a postom v spoločnosti občianskej či cirkevnej, ktoré nie sú darom a službou. Mojou znechutenosťou nad súčasným chaosom a virvarom. Nepochopením faktu, že všetci ľudia sú Božími deťmi. Mojou segregáciou a separáciou od čolen trocha inak zmýšľajúcich. Mojou neochotou byť priateľom a bratom. Mocou ovládajúcou a zotročujúcou iných. Svet je ohrozený aj mojím mlčaním, sklonenou hlavou, zohnutým chrbátom. Mojou servilnosťou mocným, byrokratom, prominentom a novodobému "ancien régime". Mojím strachom. Nedostatkom odvahy, principiálnosti. Mojím neuvedomením si hodnoty a postavenia Božieho dieťaťa. Neochotou niesť kríž a pomáhať niesť kríž iným. Svet je ohrozený mojou nedostatočnou vierou, že v Bohu môžem všetko a všetko zmôžem.
Dnešný svet zachráni iba láska v celej jej komplexnosti a šírke, v celej svojej "totalite" - jedinej to prospešnej totalite.  Dnešný svet sa pretransformuje výlučne mojou metanoiou a mojou "transformáciou" (por. Ef 4.23, 24). Znovuoživenie sveta je možné len mojím narodením sa a neustálym znovuzrodzovaním sa pre vždy novší a novší život.
Ak sa budem meniť k lepšiemu, bude to zároveň vďaka, oslava a modlitba za DAR z Betlehema. Kristus túži byť s nami - "aby ste aj vy boli tam, kde som ja" (Jn 14, 3). Dáva nám svoje prisľúbenie v slovách: "Budem bývať uprostred nich naveky"(Ez 43,9), "... budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom... Budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami." (por. 2 Kor 6.16,18, Lv 26.12, Ez 34.31, Zjv 21, Ez 37.27, 2 Sam 7.14, atď).
Boh túži narodiť sa v mojom Betleheme, nech je to akokoľvek najmenšie miestečko na zemi a byť uložený v chudobných jasliach môjho srdca. Najprv chce hlásať evanjelium a apoštolovať vo svete môjho mikrokozmu, zúrodňovať moje pole, zasiať doň semiačko jeho blahozvesti, aby v ňom vyrástol mohutný strom viery. Z neho chce potom prekračovať všetky hranice egoizmu jednotlivcov i národov. Z neho chce so mnou hlásať evanjelium, prípadne byť so mnou aj opäť posmievaný, diskriminovaný, z neho chce ísť so mnou krížovou cestou na Golgotu dneška a byť znovu ukrižovaný na modernom kríži, ktorý zhotovili dnešní zákonníci a farizeji.
Zdá sa, že je paradoxné meditovať o kríži počas najradostnejších sviatkov roka a narúšať ich romantičnosť a trblietajúcu, svetieľkujúcu nádheru a vôňu ihličia a vysmaženého kapra (až k takejto atrape sme falzifikovali podstatu Vianoc!). Avšak Vianoce Betlehemského Dieťaťa boli vlastne začiatkom jeho utrpenia a predzvesťou golgotského kríža. Boli darom, obetou, milosťou a nie konzumom. Boli výzvou určenou všetkým všetkých čias a regiónov.
Ohrozenie sveta môže byť odstránené len mojím zrodením sa pre Krista, teda tým,  keď sa ja stanem Betlehemom dneška, keď sa zaradím do rodu Efrata ako jeho aktívna súčasť. To bude počiatok mojej bytostnej premeny, pripojenie sa k láske a k vykupiteľskému aktu onej historickej noci v Júdskom meste. To bude počiatok transformácie, reformácie celého sveta. Je to utópia alebo uskutočniteľná možnosť?!
Kristus nám však hovorí jednoznačne: Všetko je možné tomu, kto verí (por. Mk 9, 23). A kto verí v neho, bude konať skutky, aké on koná (por. Jn 14,12). Apoštol národov argumentuje po svojej preddamašskej premene takto: "Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje."(Flp 4,13). Pokúsme sa teda zmeniť sa, aby sa aj prostredníctom nás zmenil svet.

Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (Lk 2,14)
 

Vendelín Laca