Recept na úsmev

Keď mal Abram 75 rokov, Boh mu povedal, aby opustil svoju zem. Prisľúbil , že krajinu Kanán dá jeho potomkom. Avšak Abram a Saraj nemali syna. Boh im syna prisľúbil a keď prijali uistenie o tomto zasľúbení, zmenil ich mená: „Nebudeš sa už volať Abram; ale tvoje meno bude Abrahám, otec mnohých národov; a svoju ženu nebudeš už nazývať Saraj, jej meno bude Sára, kňažná.“ To sa stalo, keď mal Abrahám 99 rokov.
Abrahám možno namietal: „Otče, ľudia sa nám budú smiať. Nemáme doma ani šteniatko a Ty chceš zmeniť naše mená na ´otec mnohých národov´ a ´kňažná´? Všetci si budú z nás robiť bláznov!“
Boh možno povedal“ „Ak chceš so mnou spolupracovať, mal by si robiť to, čo vidíš robiť mňa: Povolávať to, čo nie je, ako by to bolo. Ak nebudeš hovoriť slovo viery, akoby si syna už mal, (lebo ja som ti ho prisľúbil) nedostaneš ho odo mňa.“
A tak si Abram zmenil meno. Prišiel k svojej žene a povedal“ „Zlato, moje meno je zmenené. Nie som už Abram ale Abrahám, ´otec mnohých národov´ a ty nie si už Saraj ale Sára.“
Raz podvečer Abrahám pracoval dole v údolí. Sára pripravovala jedlo a volala na svojho manžela: „Abrahám, večera je už hotová“. Tie nové mená zneli po celej krajine. Obyvatelia asi prerušili prácu a vra-veli: “Počúvajte! Nazýva svojho manžela Abrahámom, otcom mnohých národov! Chudera Saraj! Tak veľmi rada by mala vo svojich deväťdesiatich rokoch dieťa, že začala hovoriť svojmu mužovi otec mnohých národov! Prišla o rozum, je nám jej veľmi ľúto.“
A zrazu počuli silný baritón z údolia: „Už idem, Sára!“
„Čože?“ pomysleli si asi prekvepene. „Sára, kňažná, matka mnohých detí? Sú v tom obaja. Obaja sa zbláznili.“
Avšak Abrahám a Sára si kritiku susedov nevšímali. Navzájom sa oslovovali tak, ako im určil Boh: „otec mnohých národov“ a „kňažná“. A presne tak, ako jeden druhého nazývali, presne podľa toho, čo vo viere prehlasovali, mali jedného dňa krásne dieťa Izáka, čo znamená „úsmev“.
Bratia a sestry, chcete vidieť úsmev? Chcete vidieť úsmevy u vás doma, v rodine? Používajte jazyk viery. Boh nám dal mnoho prisľúbení a mnohé ešte nie sú v našich životoch zrealizované. Boh čaká, kým uveríme v srdci a ústami vyznáme. Abrahám a Sára nás učia chodiť vo viere. Túto vieru im vkladal do srdca Boh, keď ich nachádzal kľačať v spoločnej modlitbe. Iného receptu niet.
 
(spracované podľa Dr.David Yonggi Cho „Čtvrtá dimenze“)