Anna Katarína Emmerichová sa na-rodila 8. septembra 1774 v chudobnej
rodine v dedinke Flamske, v diecéze Münster vo Westfálsku, v severovýchodnom
Nemecku. Už od dvanástich rokov pracovala ako slúžka. Po mnohých ťažkostiach
spôsobených chudobou a nesúhlasom rodiny s jej rozhodnutím vstúpiť do kláštora,
sa jej predsa len podarilo vo veku 28 rokov naplniť svoje rehoľné povolanie.
V roku 1802 vstúpila k augustiánkam v Dülmene. Po roku noviciátu
zložila rehoľné sľuby.
Keď v decembri 1811 štátne úrady kláštor zatvorili, Anna Katarína sa
presťahovala do súkromného domu. Už pred vstupom do rehole sa obja-vili
na jej hlave stopy po tŕňovej korune. O niekoľko rokov neskôr - 29. decembra
1812 - sa na jej rukách a nohách objavili výrazné stigmy rán Ukrižovaného
Pána a na boku silne krvácajúca rana v tvare kríža. Na túto chvíľu spomína
takto:
" Bolo to tri dni pred Novým Rokom, asi o tretej popoludní. Práve som
rozjímala nad Utrpením Pána a prosila Pána Ježiša, aby mi dovolil mať účasť
na jeho kríži a potom som sa pomodlila päť krát Otče náš k úcte piatich
svätých rán.
Zrazu ma zaplavilo svetlo. Videla som Telo Ukrižovaného, živé, žiarivé,
s rozpätými ramenami, ale bez kríža. Rany žiarili ešte silnejším svetlom
ako zvyšok tela. V srdci som cítila čoraz väčšiu túžbu po účasti na Ježišových
ranách. Vtedy, najskôr z Jeho rúk a potom z boku a nôh, vyšli červené lúče,
ktoré ako šípy prešli cez moje ruky, bok a nohy".
Okrem milosti stigiem mala Anna Katarína od 4 rokov dar videnia nadprirodzených
vecí, ktoré súviseli s utrpením a smrťou Pána Ježiša, života Najsvätejšej
Panny Márie, svätých a cirkevných slávností. V týchto videniach udivovala
skromná a nevzdelaná dedinčanka obdivuhodnou znalosťou topografie, archeolo-gických
a historických detailov, ktoré súviseli s prípadmi zjavenými v jej videniach.
Najprv sa pokúšala spisovať ich sama, ale čoskoro pocítila, že je to nad
jej možnosti.
Keď sa dozvedel o videniach Anny Kataríny Emmerichovej slávny nemecký
spisovateľ Klemenz Brentano, navštívil ju a pod jej vplyvom sa obrátil.
Roky 1818-1824 strávil pri lôžku vážne chorej stigmatičky a spisoval jej
videnia. Prichádzal k nej dvakrát denne, prepisoval zápisky z jej pamätníka
a následne jej dával prečítať to, čo napísal. Ubezpečoval sa tak, či verne
zachytil jej slová.
O Klemenzovi Brentanovi Anna Katarína povedala: "Viem, že keby nebolo
tohto pútnika, už dávno by som zomrela. No najskôr musí on všetko spísať,
lebo moje videnia sú darom Boha pre ľudí".
O Anne Kataríne Emmerichovej nemecký spisovateľ povedal: "Nevidel som
na jej tvári či v jej pohľade náznak podráždenosti alebo rozčúlenia. Všetko,
čo hovorila, bolo súvislé, jednoduché, plné života a lásky. Vo svojich
posledných chvíľach sa modlila najmä za Cirkev a za všetkých zomierajúcich."
Anna Katarína Emmerichová zomrela 9. februára 1824 po veľmi ťažkom
utrpení. Zomrela v chýre svätosti. Po jej smrti Klemenz Brentano zozbieral
a usporiadal všetky zápisky s jej videniami a vydal ich pod názvom "Bolestné
utrpenie Ježiša Krista" v roku 1833. O niekoľko rokov neskôr vydal ďalšiu
knižku a nazval ju "Život Najsvätejšej Panny Márie". Tieto knižky sa stali
hitom už vo svojej dobe a po uvedení filmu Utrpenie Krista do kín prežívajú
svoju naozajstnú renesanciu.
Beatifikácia Anny Kataríny Emmerichovej ležala na srdci Jánovi Pavlovi
II. už dlhšie. Pred niekoľkými rokmi počas púte do jej vlasti povedal:
"Svojím osobitným mystickým povolaním nám Anna Katarína Emmerichová pripomína
hodnotu obety a spoluutrpenia s ukrižovaným Pánom."