Ján Pavol II. - pápež, ktorý zmenil svet

Pápež, ktorý s láskou oslovoval veriacich i neveriacich ľudí dobrej vôle, pápež, ktorý búral stáročné bariéry medzi kresťanmi rozličných vyznaní, pápež, ktorý spravil tak veľa pre zblíženie kresťanov,  židov i moslimov, pápež, ktorý vždy stál na strane prenasledovaných, utláčaných, diskriminovaných, chudobných a inak trpiacich,  pápež, ktorý neohrozene bojoval proti kultúre smrti... Prívlastkov, ktoré by sme mohli  priradiť k menu Jána Pavla II., by bolo na niekoľko kníh, preto sa nebudem snažiť uviesť toto osobné poohliadnutie sa za pontifikátom Karola Wojtyłu vyčerpávajúcejším zoznamom prívlastkov vystihujúcich osobnosť Svätého Otca Jána Pavla II. Riadky k pocte pre tohto velikána našich čias i dejín ľudstva vôbec píšem v hlbokom pohnutí, s vedomím, že budú iba veľmi chabým priblížením pontifikátu, ktorý pre  Cirkev tak veľa znamenal a ktorý nenecháva ani teraz pokojne spať mocných tohto sveta a núti ich zamyslieť sa. Aj po odchode do večnosti je Ján Pavol II. nemou výčit-kou tým, ktorí si uzurpovali právo rozhodovať o miliónoch bezbranných, utláčaných, pozbavených práva na život či ľudsky dôstojný život.
O Svätom Otcovi Jánovi Pavlovi II. sa v týchto dňoch píše veľa a veľa sa toho ešte bude písať v budúcnosti. Tieto články či knihy budú určite vyčerpávajúcejším a aj zasvätenejším spôsobom približovať životnú púť Karola Wojtyłu ako toto poohliadnutie sa. Rozsah nášho časopisu ma núti sústrediť sa iba na útržky z jeho veľkého diela. Snáď mi čitatelia prepáčia aj trochu sentimentálneho spomínania. Spomínania na niekoľko krátkych stretnutí s týmto Petrom našich čias...

Totus Tuus

Som presvedčený, že veľkosť ponti-fikátu Jána Pavla II. nemožno pochopiť bez toho, aby sme pochopili jeho hlbokú duchovnosť, ktorej neodmysliteľnou súčasťou bola  veľká mariánska úcta. Slová jeho biskupského a neskôr pápežského hesla: Totus Tuus (Celý Tvoj), ktoré prijal od sv. Ľudovíta Máriu Grignona de Montfort, charakterizovali celý jeho život. Ochrane Panny Márie zveril svoj život a kňazskú službu, Nebeskej Matke zveril celú Cirkev, denne ju prosil o príhovor a ochranu. Ruženec patril k jeho každodennému životu tak neodmysliteľne, ako neodmysliteľne patril k jeho pontifikátu bezprostredný kontakt so zástupmi veriacich, ktorý mu umožňovala aj spoločná modlitba ruženca. Duchovným dedičstvom pre ďalšie generácie kresťanov po Jánovi Pavlovi II. sú tajomstvá svetla, o ktoré obohatil dovtedajších pätnásť tajomstiev sv. ruženca. Práve v obnove správnej mariánskej úcty, aj prostredníctvom modlitby sv. ruženca v rodinách, videl tento veľký pápež šancu pre obnovu kresťanského života. Modlitba sv. ruženca bola zahrnutá do oficiálneho programu každej jeho zahraničnej cesty,  ružencom obdarúval hlavy štátov i jednoduchých ľudí, ktorých stretal na svojich pútnických cestách.
Na jednej z nich, ktorá v roku 1995 viedla na Slovensko, sme mali spolu s kolegom S. Kurekom tú česť  po spoločnej modlitbe sv. ruženca osobne sa stretnúť  na krátku chvíľu so Svätým Otcom. Svätý Otec počas tohto krátkeho stretnutia poslal požehnanie všetkým členom Rytierstva Nepoškvrnenej na Slovensku a čitateľom Rytiera Nepoškvrnenej.
Svätý Otec Ján Pavol II. ponúkol v osobách, ktoré sám blahorečil alebo svätorečil, mnohé vzory toho, že aj mo-derný človek môže a má svojím životom smerovať k nebu. Nebudem vari zveličovať keď skonštatujem, že napospol sú to svätci, ktorí mali veľmi blízky vzťah k Panne Márii a práve ten im umožňoval hlbšie a dôslednejšie nasledovať Krista. Bol to práve on, kto v roku 1982 vyhlásil za svätého Maximiliána M. Kolbeho.

"Nebojte sa..."

Z posolstva, ktoré nám zanechal tento svätý pápež, mi azda najviac rezonuje v ušiach biblická veta, ktorú často kládol kresťanom na srdce na rozličných miestach sveta. "Nebojte sa!..." Nebojte sa byť soľou zeme a svetlom sveta, nebojte sa meniť svet na civilizáciu lásky, nebojte sa byť verní Kristovi za akýchkoľvek okolností, byť Mu verní, aj keď Vás budú prenasledovať a vysmievať...
A Ján Pavol II. nám išiel v tejto nebojácnosti príkladom. Nebál sa pomenovať hlavné korene zla vo svete pravým menom, nebál sa do očí mocným sveta povedať, že ak nezanechajú vojny a sociálnu nespravodlivosť, ak v politickom a hospodárskom živote nebudú rešpektovať ľudskú dôstojnosť a nedotknuteľnosť ľudského života, ak nenechajú tzv. vyspelé krajiny väčšinou vychádzajúce z kresťanského života svoj verejný život preniknúť duchom Kristovho Evanjelia,  tak potom svet, ktorý vedú, speje do záhuby. Nebál sa pomenovať zlo pravým menom, aj keď sa páchalo pod rúškom "spravodlivého cieľa" synmi a dcérami Cirkvi. Nebál sa povedať "Odpusťte, bratia, sestry, odpusťte nám -  katolíkom, že sme sa nesprávali ako kresťania".
Napriek tomu, že ho za jeho nekompromisné stanovisko ochrancu ľudského života mnohí označovali za bigotného, nebál sa hlásať Evanjelium života a to nielen slovom - napríklad encyklikou Evangelium Vitae, ale najmä osobným príkladom. Nebál sa niesť svoj kríž do konca, napriek tomu, že mu na ňom aj mnohí veriaci, medzi nimi i kňazi a biskupi, spôsobovali ďalšie bolestivé rany výzvami a úvahami, že by bolo lepšie, keby neprovokoval dnešný konzumný svet, ktorý nechce vidieť utrpenie starých ľudí. Výzvami, že by bolo lepšie, keby nevyvolával medzi ľuďmi, ktorí stratili kresťanský zmysel pre utrpenie, zbytočné otázky spôsobené pohľadom na starnúceho a chorobou poznačeného pápeža pripútaného na invalidný vozík a jednoducho odstúpil. Aby - vysvetlené logikou súčasného sveta - prenechal miesto niekomu, kto dokáže "plnohodnot-nejšie" komunikovať so svetom. Napriek týmto bolestným ranám od najbližších vydržal do víťazného konca. Na výzvy k odstúpeniu odvetil jednoducho a pravdivo: "Ani Ježiš Kristus nezišiel z kríža." A práve posledná fáza života tohto veľkého pápeža bola obdobím, ktoré najviac oslovilo mnohých trpiacich, dlhodobo chorých, ťažko zdravotne postihnutých, starých a opustených, ktorým dal svojim príkladom odpoveď na otázku, načo je ich utrpenie dobré. Svojim príkladom im povedal, že práve s vierou prijatý kríž choroby a staroby dáva účasť na Kristovom kríži a približuje nás k Pánovi. Pretože sa nebál, pápež  pripútaný na invalidný vozík bez slov pokoril svet, ktorý sa snaží zbavovať chorých a starých ako  "neperspektívnej" záťaže a ospravedlňuje sa tým, že takýto ľudský život "nemá cenu".
Hlboko na mňa zapôsobilo moje posledné stretnutie so Svätým Otcom - na sviatok Nepoškvrneneného Počatia v r. 2004. Napriek tomu, že už bol značne poznačený chorobou a s ňou spojeným utrpením, na svojom vozíku prešiel pomedzi veriacich zhromaždených v Chráme sv. Petra, požehnával a svojimi gestami dával pocítiť všetkým, ktorí sa dostali do jeho blízkosti, lásku svojho otcovského srdca. Je úžasné, ako vedel osloviť pápež pripútaný na invalidný vozík malé deti, ktorých bolo vtedy v Chráme sv. Petra neúrekom bez toho, aby im povedal čo i len slovo.

"Ja som hľadal vás a teraz ste vy prišli ku mne..."

Ján Pavol II. bol azda najobľúbenejším pápežom mládeže všetkých čias.  Mladí ľudia ho vyhľadávali kdekoľvek prišiel. Mladých vnímal ako nádej sveta, kresťanov budúcnosti, ktorí môžu zmeniť tvár zeme tak, aby na nej zavládla civilizácia Kristovej lásky. Im venoval veľkú časť svojich stretnutí, ciest, ale najmä im venoval svoje srdce. Navždy sa mi vryli do pamäti ne-zabudnuteľné chvíle stretnutia mladých so Svätým Otcom v Čenstochovej v roku 1991 či v Nitre v roku 1995. Poznal problémy mladých, vedel, čo ich trápi a sužuje. Neponúkal lacné recepty na riešenie ich problémov, no účinné recepty, ktoré tieto problémy riešia. Týmito receptami bol život v Kristovi, život podľa Evanjelia, život podľa Božích zákonov. Bez preháňania môžeme povedať, že sa stal najväčšou superstar mládeže na celom svete. V bolestných chvíľach umierania ho sprevádzali modlitbami a spevom tisíce mladých ľudí pod oknami jeho bytu. Im venoval aj svoje posledné vety: "Ja som hľadal vás a teraz ste vy prišli ku mne. Ďakujem vám za to. Ja som veselý, buďte aj vy veselí".
Áno, úsmev a zmysel pre humor sprevádzali Jána Pavla II. po celý život. S radosťou v srdci, ako dobrý Boží služobník, ako pravý kresťan, odišiel tento veľký pápež k Otcovi.
Ďakujme Bohu za tohto svätého pápeža. Ďakujme Bohu za dar jeho pontifikátu, ktorý zmenil svet.
 
Dariusz Żuk-Olszewski