Naše znechutenie a náš dobrý pastier...

Dobu, v ktorej žijeme, možno bez zveličovania nazvať dobou straty ideálov, straty orientácie a straty autorít. Dobou, v ktorej klamstvo a “kamufláž” hrajú “prvé husle”.  To, čo je čierne, sa nám podsúva ako biele, to čo je biele sa všeobecne odsudzuje ako čierne. Vo svete rastie neistota, strach z terorizmu, strach z chudoby a hladu. Tých, ktorí majú byť pre nás autoritami, akoby sa tieto skutočnosti vôbec netýkali.  Sme čoraz väčšmi znechutení a žiaľ, právom. Mnohí kresťania dnes prežívajú veľmi ťažkú skúšku viery a cítia sa ako “ovce bez pastiera”. Prežívame rozličné škandály – menšie či väčšie, reálne či “trochu nafúknuté”, ktoré Cirkev z ľudského pohľadu vrhajú do nepriaznivého svetla.
Pre všeobecnú dezorientáciu a znechutenie nás výsledky volieb do Európskeho parlamentu vôbec nemohli prekvapiť. V Európskej únii, kde väčšinu volených zástupcov do jej parlamentu tvoria tzv. kresťanskí  demokrati, sa predsedovia vlád, z ktorých mnohí sa mimochodom ako v prípade SR hlásia tiež ku kresťanskej demokracii, hanbia za kresťanské korene svojich krajín  a odmietajú ich  v prvej ústave EÚ. Tej EÚ, pri ktorej zrode stáli práve hodnoty Evanjelia, hodnoty bratskej lásky a solidarity. Od Únie, ktorá nechce mať s Bohom a kresťanstvom nič spoločné, veľa požehnania a prosperity pre jej občanov asi očakávať nemôžeme.
Napriek tomu, že sme už znechutení takmer všetkým, čo sa okolo nás deje a mnohí z nás už “neveria asi nikomu”,  je tu stále niekto, kto je naším pevným a zaručeným orientačným bodom v búrkach života a kto zostáva pri nás verne stáť. Je tu niekto, pre koho má veľkú cenu aj ten “najposlednejší z posledných”, je tu niekto, kto hľadá aj ďaleko zablúdenú ovečku, ktorá v matematike dnešného “komerčného” sveta nemá ani zanedbateľnú štatistickú hodnotu. Je tu náš Dobrý Pastier. Náš Pán, ktorý nás miluje napriek všetkému a ktorý nás chce z tohto sveta chaosu a zloby vyviesť na svoje pokojné pasienky. Nezabúdajme na to, keď prepadáme beznádeji a úplnej strate orientácie. Nedávno som na margo situácie, v ktorej sa zmieta dnešný svet, počul  trochu zvláštnu myšlienku. “V dnešnej dobe, keď chceme prežiť ako ľudia, musíme sa Boha držať ako pijavice.”
Áno, keď sa budeme držať Boha pevne a budeme v ňom hľadať náš hlavný orientačný bod, aj v rozbúrených vodách sveta, plného zloby a klamu, nestroskotáme, ale trafíme do prístavu večného šťastia.
 
Dariusz Żuk-Olszewski