Viedeň  1683

V roku 1683 ohrozovali celú Európu turecké výboje. Mohamedánske vojská sa dostali až k Viedni. Zdalo sa, že pre obliehanú Viedeň a ani pre kresťanstvo v Európe už nejestvuje žiadna pomoc. V tejto ťažkej situácii vyslal pápež Inocent XI. posla k poľskému kráľovi Jánovi III. Sobieskemu s prosbou, aby im poskytol pomoc. Taktiež od rakúskeho cisára prišiel posol a úpenlivo prosil o pomoc. No poľský snem bol s ohľadom na prázdnu kráľovskú pokladňu a vojnami vyčerpanú krajinu nerozhodný... Vtedy k rozhodnutiu pomohol otec Stanisław Papczyński, kráľovský spovedník. Ten v modlitbe úpenlivo prosil Pannu Máriu o radu. Matka Božia sa zjavila svojmu ctiteľovi a ubezpečila ho o víťazstve. Prikázala mu, aby šli k Viedni a bojovali. Kráľov spovedník potom predstúpil pred kráľa, senát, pápežského legáta a takto k nim prehovoril: "Ubezpečujem ťa, kráľu, v mene Panny Márie, že zvíťazíš a presláviš seba, svojich rytierov a svoju vlasť nesmrteľnou slávou."
Keď kráľ Sobieski počul, že sama Nebeská Kráľovna prejavila svoju vôľu, začal ťaženie na Viedeň s asi 27000 vojakmi. Predtým sa však zastavil na posvätnom pútnickom mieste na Jasnej Hore v Čenstochovej u Čiernej Madony, kde sa celý deň horlivo modlil a prisluhoval pri sv. omši. V Krakove si vykonal púť do siedmich kostolov a 15. augusta, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, opustil mesto a pripojil sa k vojsku, ktoré pod velením svojich vojvodcov, vyrazilo skôr.
Správa, ktorú priniesol kráľovský kuriér Marysienke, kráľovej manželke, sa bleskovo rozšírila po celom Krakove. Ľudia vychádzali z domov a zhromažďovali sa v kostoloch. Modlili sa a postili. V tom čase Sobieski prišiel ku Viedni a zastal na vrchole kahlenbergského pahorka. Odtiaľ malo poľské vojsko spolu so spojencami výhľad na nepriateľskú armádu, ktorá mala viac ako stotisíc vojakov. Tento pohľad bol pre obrancov ohromujúci. Kráľ si však všimol chyby vo velení nepriateľov a považoval to za prvé znamenie Božej pomoci. Ďalší deň, 12. septembra, sa Sobieski zúčastnil na troch sv. omšiach, prijal Najsvätejšiu Sviatosť a v modlitbe odovzdával seba a celé svoje vojsko do ochrany Najsvätejšej Matky, pričom v najhlbšej pokore ležal na zemi. Chcel, aby všetko nieslo Jej pečať, a preto dal svojim rytierom heslo: "V mene Panny Márie - Pane Bože, pomôž!"
O dvoch hodinách popoludní vyrazili do boja so spevom národnej piesne "Bogurodzica". Sobieski stál na pahorku a drevom Svätého kríža a ostatkami svätých žehnal bojovníkov. V kľúčovom okamihu sa pripojil k bojujúcim a velil husárom. Ako to dopadlo? Turecká presila sa rozpadla na prach.
Kráľ Sobieski toto víťazstvo nepri-pisoval sebe, ale Bohu a Najsvätejšej Matke a hovoril: "Prišiel som, videl som a Boh zvíťazil." Napísal pápežovi list, v ktorom ho prosil, aby deň 12. september ustanovil ako sviatok Mena Panny Márie, ako vyjadrenie vďaky a svedectvo pre všetky pokolenia, že mocou tohto mena bolo dosiahnuté veľké víťazstvo. Tento sviatok sa v Cirkvi pripomína dodnes.
Za zmienku stojí ešte jedna zaujímavá skutočnosť. V dobe, keď rytieri bojovali pri Viedni, sa vydalo na cestu Krakovom "duchovné vojsko" a pochodovalo od katedrály na Waweli k slávnemu Mariánskemu kostolu na námestí. V procesii, na ktorej sa zúčastnili nespočetné zástupy ľudí, bola nesená Najsvätejšia Sviatosť a milostivý obraz Matky Božej Ružencovej. Po ceste, pri vopred pripravených oltároch, sa konali zastavenia, kázne a modlitby. Za Najsvätejšou Sviatosťou kráčala kráľovná v čiernych kajúcich šatách a za ňou kráľovský dvor v počte viac ako tisíc ľudí. Nasledovalo asi šesťsto rehoľníkov, ktorí niesli relikvie rozličných svätých, viac ako päťde-siat patricijov s horiacimi sviečkami okolo obrazu Najsvätejšej Panny.
V ten deň sa všetci občania Krakova sústredili na modlitbu ruženca. Obchod ustal, nikto nemyslel na zárobok, dokonca ani na jedlo. Dôležité bolo iba jedno: vyprosiť víťazstvo. Dnešný človek o tom možno pochybuje, ale vtedajšie kroniky hovoria: "Nie je o tom dubium (t. j. pochybností), že Krakov vymodlil víťazstvo...!"
 
P. J. Orchowski, "Tryptyk Różańcowy"