Na prahu zjednotenej Európy

Rok, ktorý práve prežívame, by mal byť významný tak, ako rok 1989, kedy padol totalitný režim a začali sme žiť nový život. V tomto roku sa majú pre nás otvoriť dokorán brány Európy a mali by sa zatvoriť za nami všetky rozdiely. Máme sa stať rovnocennými partnermi s roky obdivovanými krajinami Západu. Po 15 rokoch od pádu komunistického režimu čoraz častejšie počuť medzi ľuďmi, že v tamtom období  bolo lepšie ako dnes v tej vysnívanej “slobode”. Z tohto pohľadu sa vstup do Európskej únie stáva pre nás novým zdrojom otáznikov a neistoty. Čo bude s nami po prvom máji? Sú to otázky, ktorých opodstatnenosť potvrdzuje často povýšenecké a arogantné správanie našich nových “spoluobčanov” zo “starých” krajín EÚ. Realita odporuje tým krásnym víziám spred pár rokov, keď sme sa mali rozhodnúť či chceme do únie alebo nie. Ako to bude?
Ako bude, to dnes nevie nik, dokonca ani tí ktorí pracujú na zjednotení Európy. Pre nás, ľudí veriacich, sú však isté dve pravdy. Po prvé to, že jednota je vždy lepšia ako rozdelenie. Samozrejme, nie za každú cenu. Myšlienka zjednotenej Európy pochádza z kresťanských kruhov a je podložená mariánskou spiritualitou. Dnes je však táto myšlienka natoľko pokrivená, že súrne potrebuje návrat k správnej pôvodnej náplni – spoločenstvu založenému na princípe kresťanských hodnôt a solidarity bohatých s chudobnými.
Tu prichádzame k druhej pravde – ako kresťania musíme žiť svoju vieru a milovať ju. Viera nám dáva víziu sveta. Keď máme začať niečo nové, začnime to od správnej vízie, ktorá vyplýva z viery v Boha. Z prijatia Jeho náuky. Premárnili sme 15 rokov slobody, lebo sme sa ľahko vzdali svojej viery a aj v duchovnom živote sme sa upriamili na hmotné statky. Hanbili sme sa za jednoduchú, čistú vieru, lebo niekde v hĺbke srdca sme sa dali presvedčiť, že je nemoderná. Neopakujme chyby minulosti. Nebojme sa nahlas hlásiť sa k svojej viere a klásť požiadavky aj mocným tohto sveta. Máme získať celý svet pre Nepoškvrnenú. Keď budeme mlčať, svoj sľub nesplníme. Žime svoju vieru a bráňme ju. Buďme naozaj nástrojom v rukách Nepoškvrnenej. Ona je patrónkou aj zjednotenej Európy a bude chrániť aj nás.
 
P. Adam Baran OFMConv.