Za Mons. ThDr. Jozefom Vrablecom

V prvom tohtoročnom čísle “Rytiera” sme vám priniesli správu o tom, že Pán si k sebe povolal Prof. Jozefa Vrableca, ktorý sa prihováral čitateľom nášho časopisu od začiatku jeho vydávania. Túto výnimočnú osobnosť nášho duchovného života si chceme spolu s vami pripomenúť v tejto krátkej životopisnej črte.

Bola streda, 19. marca 2003, sviatok sv. Jozefa. Deň sa chýlil ku svojmu záveru a blížila sa noc. Ľudia sa chystali na odpočinok, niekde oslavovali Jozefov. A boli aj takí, čo už odpočívali. Pred odpočinkom sa modlili: Sv. Jozef, pestún Ježiša Krista a prečistý ženích Panny Márie, pomáhaj všetkým, ktorí v túto noc zomrú! Okolo desiatej hodiny večer pristúpil posol Boží  k lôžku nemocného kňaza Jozefa Vrableca, jeho tvár zastrel závojom smrti a on prešiel  zo zemskej časnosti do nadzemskej večnosti. Čo bolo medzi 4. marcom 1914, kedy Jozef Vrablec uzrel svetlo sveta v Závode a 19. marcom 2003, zostane uložené v registroch biskupstva.
Rozhodujúcim bodom v jeho živote bola birmovka v jeho rodnej dedine. Po birmovke navštívil nitriansky biskup Karol Kmeťko miestnu školu a stretol sa s jej žiakmi. Biskup žiakom položil otázku, čo je sviatosť kňazstva. Žiačik Jožko Vrablec humorne odpovedal: “To je sviatosť pre tých, čo chcú byť biskupmi!” Pánovi biskupovi sa odpoveď veľmi zapáčila a malý Jožko ho zaujal svojím bystrým intelektom. Biskup si neskôr nechával posielať o Jožkovi informácie, a tak sa Záhorák Jozef Vrablec dostal ako usilovný študent do Malého seminára v Nitre. Tu zmaturoval v roku 1932 a pokračoval v štúdiu vo Veľkom seminári Nitrianskeho biskupstva a na Bohosloveckej fakulte v Olomouci. Tu bol 5. júla 1937 vysvätený za kňaza.
Po vysviacke sa vrátil do Nitrianskej diecézy, kde pôsobil najskôr ako kaplán v Trenčianskej Teplej, neskôr v Bošanoch, Skačanoch, Dubnici, Zliechove a Močenku. V roku 1954 prišiel do Nitry, kde vynikol ako stredoškolský profesor. Po hektických udalostiach roku 1950, ktoré poznačili Cirkev na Slovensku na najbližšie 4 desaťročia, odchádza v roku 1952 na faru v Klátovej.
V roku 1973 sa vracia do Nitry a stáva sa generálnym vikárom a kanonikom. V roku 1979 sa stáva veľprepoštom kapituly.
Hranice Nitrianskej diecézy presahuje ako profesor Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty v Bratislave.
Sv. Hilár (zom. r. 368) vo svojom diele o Trojici uvádza jednu pozoruhodnú vetu: “Som si vedomý Otče, všemohúci Bože, že je hlavnou úlohou môjho života, aby o Tebe hovorilo každé moje slovo a každá moja veta.” Toto doslova platilo o Jozefovi Vrablecovi. O Bohu hovorilo každé jeho slovo modlitby, nespočetných kázní a katechéz povedaných živým slovom, aj slovom napísaným v mnohých knihách, odborných prácach a prednáškach. Bol formovateľom mnohých bohoslovcov z celého Slovenska.
V mene tých, ktorí s ním spolupracovali, mu ďakujem za verné kňazské spoločenstvo. Ave anima pia et candida! – Buď s Bohom duša zbožná a šľachetná!
 
Ladislav Belás