Úvaha o láske

Charita=caritas=láska

Túto rovnicu mnohí z nás poznajú. Ale vieme, čo si máme pod ňou predstaviť? Áno, charita to je dobročinná organizácia, ktorá pomáha napríklad pri záplavách a podobne... Ale čo s tou láskou? Čo tam tá hľadá?....
20. storočie slovo láska znehodnotilo. Láska sa oklieštila iba na telesnosť – sex. Samozrejme, na telesnosti nie je nič špatného, ale patrí len k jednému typu lásky, k erosu. A nemôže byť glorifikovaná a predostretá ako jediný cieľ pre človeka a jeho vzájomné vzťahy.
Láska má totiž ešte druhý rozmer – lásku agapé. Lásku človeka k človeku len preto a práve preto, že je človek, povedzme chudobný, chorý, zavšivavený, zlostný, šomravý. Nie bezmenné masy, ale každý konkrétny človiečik, jediný a jedinečný, ako úlomok jedného obrazu – Božieho obrazu. Bez erosu a sexu sa dá žiť. Bez agapé sa dá len živoriť.
Človek je jednota tela a duše. Duša vníma lásku agapé, ale tiež zlobu, nevšímavosť, ľahostajnosť. Keď postavíme dom pre starých ľudí, musí byť moderný, musí mať sociálne zariadenia na izbách, musí tam byť teplo a dobré jedlo. Ale musí tam byť tiež láska agapé. Každý, kto tam bude žiť, musí vnímať, že je pre nás dôležitý, že ho máme radi a že je členom našej charitnej rodiny. Láska agapé je ako bumerang, keď ju dáš, vráti sa k tebe. Niekto sa na teba usmeje, niekto sa za teba pomodlí, niekto ti dá jabĺčka zo záhrady. A niekto dá možno finančný dar na prevádzku tohto domu.
Keď chceme niekomu pomôcť, nesmieme ho tým urážať a ponižovať. “My máme troška viac, tak sa s tebou rozdelíme.” S úsmevom na perách a nebudeme čakať na poďakovanie, ani mu nebudeme prikazovať, čo má s naším darom urobiť. Je jedno, či je to náš bezdomovec, somálsky černoch alebo ukrajinské dieťa. A láska agapé sa vráti. Nielen od ľudí, ale aj od Boha. Ona je odbleskom Božej lásky k nám ľuďom – ku každému z nás. Len jej musíme otvoriť dvierka, zamknuté dvierka svojho srdca.
 
Jiří Lenfeld, dobrovoľný spolupracovník Charity Konice,www.clavis.cz