Február: “Aby nás úsilie každodenného obrátenia urobilo svedkami
evanjelia pre ľudí vlažných vo viere a tých, ktorí žijú ďaleko od Boha.”
Sú také okamihy v živote človeka, že sa zdá nemožné vstať a zmeniť
svoj život. Človek pritlačený hriechom cíti, ako sa do srdca vkráda pokušenie:
“Vzdaj sa úsilia povstať! Nechaj všetko, aj tak už iný nebudeš! Premárniš
len energiu a znova to bude len skúška a aj tak znova padneš!” Takto nás
zlo obklopuje a my sa bojíme niečo urobiť, aby sa to zmenilo. Avšak nie
je možné ísť za Kristom a zároveň sa nezbaviť ťarchy hriechu a povstať
k novému životu. Našou každodennou povinnosťou je metanoia, to znamená
neustále vstávanie z pádov a začínanie znova, napriek ťažkostiam. Našou
silou je sám Kristus. Metanoia to je naše svedectvo pre dnešný svet. Ľudia,
ktorí sú ďaleko od Boha a ktorí sa boja nastúpiť cestu obrátenia, potrebujú
takéto svedectvo nádeje. Našou úlohou je dať svedectvo o nádeji, že z hriechu
sa dá povstať. Že človek nepotrebuje veľa dobier tu na zemi, keď svoju
dôveru zloží do Božích rúk. Nám sa zdá, že tu na zemi je nám potrebných
veľa vecí a ťaháme to všetko za sebou ako záťaž, ktorá nás brzdí na ceste
k Bohu. Naučme sa správne voliť. Získavajme a túžme len po tom, čo nám
pomáha napredovať za Kristom. Oslobodiť sa od bremena tohto sveta a zložiť
svoju dôveru v Boha, to je príklad, aký nám zanechala Mária v Zvestovaní.
Po tom, ako celú svoju nádej skladá do Božích rúk, vstáva a ide k Alžbete.
Mária vstáva a ide smerom k núdznym. Každý “nový človek” musí vykročiť
na cestu lásky a milosrdenstva. Novota kresťanov sa prejavuje práve v láske
a službe iným. To je to, čo fascinuje a priťahuje tých, ktorí sa na kresťanov
pozerajú, a povzbudzuje ich k tomu, aby aj oni povstali a začali nový život
s Kristom. Musím sa zdvihnúť! Predo mnou je cesta, na ktorej je množstvo
ležiacich. Musím im pomôcť vstať. Spolu pôjdeme cestou k svätosti.
Marec: “Aby sme boli schopní rozvíjať evanjeliové prvky prítomné
vo svete súčasnej kultúry a vedy.”
Stretávame ľudí, ktorí tvrdo hovoria: Súčasná veda to je vynález satana.
Je nasmerovaná proti človeku. Televízor nepozerám, lebo tam je samé zlo.
Internet ničí to, čo je v ľuďoch najlepšie. A kultúra? Dnes nie je kultúra.
Je len antikultúra. Súčasná kultúra je miesto, kde zmätený človek môže
uvoľniť svoje zvrátené myšlienky. Treba povedať, že na prvý pohľad môžeme
s týmito názormi súhlasiť. No v skutočnosti je to omyl. Výdobytky
vedy sú, alebo lepšie povedané môžu byť blahodárne pre človeka. Televízia
nás približuje k svetu, dáva nové možnosti komunikácie, chorí sa môžu zúčastniť
bohoslužby. Vďaka vede žijeme dnes dlhšie a veľa chorôb už dnes nie je
ohrozením pre život. Tak isto kultúra nám dáva nové možnosti v hľadaní
a odhaľovaní krásy a dobra. Preto to nie veda a kultúra sú zlé, ale
človek veľmi často zneužíva ich výdobytky proti sebe. Je to problém nás
všetkých. Nemorálny vedec, alebo umelec by nedostal šancu realizovať svoje
zvrátené nápady, keby nedostal verejný súhlas od spoločnosti. Stručne
povedané – ľudia to chcú. My si veľmi často vôbec neuvedomujeme, ako veľmi
môžeme ovplyvniť dianie na javisku vedy a kultúry. To, do akých rúk vložíme
svoju dôveru a moc, k akým hodnotám sa budeme verejne hlásiť, aké programy
v televízore a na internete budeme sledovať a ako aktívne sa budeme zapájať
do ich realizácie, závisí len na nás. My kresťania musíme klásť vede a
kultúre konkrétne požiadavky a zapájať sa do ich realizácie. Komercializácia,
na ktorú tak často nadávame, nám v tomto prípade ponúka obrovské možnosti.
Potrebujeme len nabrať odvahu. Sv. Maximilián, ktorý sám dokázal, ako možno
využívať výdobytky modernej vedy v službe ohlasovania evanjelia, je pre
nás dokonalým príkladom, aký by mal byť náš postoj k tejto problematike.
Chýba nám odvaha? Nie! Nám chýba radosť a presvedčenie o správnosti a možnosti
života podľa viery. Keď presvedčene a s nadšením budeme žiť život
viery, potom sa budeme v jeho službách snažiť využívať aj každý výdobytok
ľudskej mysle, lebo to nám dá možnosť deliť sa o radosť s inými.