O terorizme a 11. septembri

Možno že tohto roku si viac ľudí uvedomí súvislosť útokov na USA z 11. septembra 2001 so smrťou miliónov nechcených detí. Paradoxne bol totiž práve v septembri tohto roku na Floride popravený bývalý presbyteriánsky pastor Paul Hill, ktorý bojoval proti násilným potratom až za hranicou zákona. Keď pred deviatimi rokmi zastrelil potratového lekára J. Brittona a jeho telesného strážcu J. Barretta, nikto to neoznačoval inak ako čin nebezpečného psychopata.
Na prvý pohľad táto nezmyselná vražda s hroznými zločinom leteckých teroristov nijako nesúvisí. Motívy oboch činov sú rôzne, ich prevedenia však spája povýšenie osobného chápania spravodlivosti nad platné právo. Ďalšou nebezpečnou črtou bola zrejmá nenávisť k západnej civilizácii, alebo  k tej jej súčasnej podobe, v ktorej sa celkom rozpadol tradičný obraz sveta. Zatiaľ čo islamskí pôvodcovia leteckej masakry sa pomstili tiež za americkú podporu Izraela, P. Hill chcel “iba” chrániť pred smrťou ďalšie desiatky a stovky počatých detí. Keď sa po skutku dobrovoľne vydal polícii, povedal: “Jedno viem, žiadne nevinné dieťa už dnes nebu-de na tejto klinike zabité.”
Je potrebné odsúdiť spôsob, ktorý na ochranu životov počatých detí zvolil P. Hill. Ale je treba si tiež uvedomiť, že prvé ľudské právo – právo každého dieťaťa narodiť sa – bolo v americkej spoločnosti úplne bezohladne zlikvidované. Spôsob odňatia tohto základného ľudského práva môže byť prirovnaný k štátnemu násiliu. Západná civilizácia dosiahla vrchol v období, keď právny systém umelé potraty neumožňoval a k postupnej lega-lizácii zabíjania počatých detí došlo až pod vplyvom ultraliberálnej ideológie. I keď islamská kultúra násilné potraty dodnes odmieta, nie je pravdepodobné, že by tento problém stál v pozadí priameho islamského útoku na USA. Ale ani P. Hill by nebol aktivistom hnutia za právo detí na život a nespáchal by vraždu, pokiaľ by právny poriadok USA chránil deti pred potratom rovnako ako prv.
Umelé potraty v USA neboli legalizované zákonom, ale rozhodnutím Najvyššieho súdu v kauze Roe ver. Wade. To dokazuje, akú veľkú moc má americký Najvyšší súd. Sudcu tohto súdu menuje doživotne prezident. Ten je volený demokra-ticky a za jeho výber teda Američania nesú zodpovednosť. Ak si slobodne zvolia takéhoto predstaviteľa, ktorý umožní zabíjanie počatých detí, nie je možné tvrdiť, že za to tiež nie sú zodpovední.
Čo sa týka sociálneho postavenia nenarodených detí v USA, ponúka sa nám porovnanie s režimami, ktoré uplatňovali rasové záko-nodarstvo a eugenické sociálne inžinierstvo. Spoločnosť, ktorá sa vzdala ochrany najzraniteľnejšej sociálnej skupiny, musí žiaľ počítať s tým, že na ňu nebudú brané zvláštne etické ohľady. Opovrhovanie darom života legalizované v násilných potratoch logicky plodí a privoláva ďalšie násilie proti životu. Obete 11. septembra sú  tak nepriamo spojené s obeťami potratovej genocídy. Je len škoda, že si tieto súvislosti pri pokusoch o reflexiu 11. septembra málokto uvedomuje.
 
Jiří Karas, poslanec Poslaneckej snemovne ČR za KDU-ČSL