„Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán...”(Ž 34, 9)

Byzantská liturgia v katolíckej Cirkvi (1.)

Katolícka Cirkev po celom svete vyznáva jednu a tú istú vieru, vysluhuje tie isté sviatosti, má jednotné vedenie – pápež a biskupi – predsa však svoje bohoslužby vždy a všade nevykonávala podľa rovnakého bohoslužobného poriadku. Vonkajší poriadok bohoslužieb od najstarších čias sa vyvíjal rozlične.
Kresťanská liturgia má svoj pôvod v Ježišovi Kristovi ako hlavnom liturgovi. Ježiš prikázal apoštolom, aby všetkým ľuďom hlásali evanjelium – radostnú zvesť o spáse. Apoštoli šli, ohlasovali, a tým čo uverili a obrátili sa, ponúkli prostriedky spásy – sviatosti (krst, birmovanie, eucharistiu,...). Učeníci síce prevzali poriadok bohoslužieb zo synagógy, ale dali mu kresťanský ráz. Prevzali aj židovské prvky a vložili ich do kresťanských bohoslužieb, ale len natoľko, nakoľko boli v súlade s vierou v Ježiša Krista – Božieho Syna. Kresťanské učenie viery i starosť o liturgiu t.j. bohoslužbu prešli z apoštolov na biskupov.
Liturgia sa v jednotlivých, miestnych cirkvách postupne vyvíjala z apoštolskej tradície. Ďalší stupeň vývinu kresťanskej bohoslužby nastáva zjednotením väčších oblastí. Príčinou ich vzniku bola spoločná národnosť, reč a zemepisná poloha. Tak vznikli dve veľké skupiny liturgií: Liturgia Východu a Liturgia Západu. Tieto sa ďalej rozčlenili na podskupiny a nakoniec na jednotlivé ríty (obrady).
Byzantský rítus teda patrí do veľkej liturgickej rodiny Východu, ale je dedičstvom celej Cirkvi. Zároveň je živým svedkom viery otcov aj pre dnešný svet. Používajú ho pravoslávni veriaci, ale aj s Rímom zjednotení katolíci východného obradu (t.j. gréckokatolíci) a melchiti (časť kresťanov v oblasti Antiochie).
(Pojem rítus = obrad je Cirkvou ustanovený poriadok verejných bohoslužieb). Katolíckej Cirkvi nie je cudzia liturgická rozmanitosť. Popri najrozšírenejšom tzv. Rímskom ríte Cirkev pozná, rešpektuje, chráni a priznáva rovnaké právo a dôstojnosť i ďalším trinástim rítom – obradom (viď.KKC 1203).
Byzantský rítus pôvodne pochádza z Antiochie, ale na cisárskom dvore v meste Konštantinopol dostal novú podobu, v ktorej sa odráža nádhera cisárskeho dvora. Niektoré jeho časti majú svoj pôvod v Kapadócii.
Požíva sa v ňom anafora t.j. kánon sv. Bazila (+380) a o niečo mladšia anafora sv. Jána Zlatoústeho (+407). Oplýva bohatstvom hymnov. I keď jej najstaršie časti dosahujú úctyhodnú starobylosť 1600 rokov, sú oporou a zárukou pravovernosti, svätosti a výnimočnej vnútornej i vonkajšej krásy i dnes.
Charakteristikou tohto obradu je úcta ikon (obrazov). Svätyňa je od chrámovej lode oddelená obrazovou stenou – ikonostasom. Ikony sú zoradené podľa presných pravidiel. Jeho modlitby sú preniknuté hlbokou teológiou v ktorých sa odrážajú mnohé zápasy o čistotu katolíckej vierouky: božstvo Ježiša Krista a Svätého Ducha, náuka o Trojici, o panenstve a materstve Bohorodičky atď...
Byzantský rítus je východným rítom a jeho liturgia sa slávi vo viacerých jazykoch: grécky, arabsky, cirkevnoslovansky, arménsky, rusky, bulharsky, rumunsky, albánsky, estónsky, fínsky, maďarsky, ukrajinsky, slovensky.

Ako a kedy sa byzantský obrad dostal na Slovensko?

Byzantský obrad Nitre, ako kolíske kresťanstva na našom území, nie je neznámy. Na územie dnešného Slovenska ho priniesli sv. Cyril a Metod. Ešte pred príchodom byzantskej misie na Veľkú Moravu (r.863) zostavil Konštantín prvé slovienske písmo, ktoré použil na preklad bohoslužobných kníh. Pomáhali mu pritom okrem brata Metoda aj učeníci Angelár, Kliment, Naum, Sáva a Vavrinec.
Činnosť byzantskej misie na Veľkej Morave sa stretávala s neobyčajnými sympatiami, zvlášť u nižších vrstiev ľudu. Na druhej strane vyvolávala žiarlivosť franských duchovných, a preto misiu rôznymi spôsobmi sťažovali. Aj keď pápež Hadrián II.(opätovne Ján VIII.) bohoslužobné knihy v slovienskom jazyku schválil a odobril aj pôsobenie svätých bratov na Veľkej Morave, neustále intrigy biskupa Vichinga a nepriazeň štátnej moci spôsobili, že po Metodovej smrti jeho učeníkov vrátane nástupcu Gorazda, keďže sa nechceli vzdať používania slovienskej liturgie, z Veľkomoravskej ríše vyhnali. Brázdu, ktorú sv. Cyril a Metod vyorali na cirkevnom i kultúrnom poli slovanstva nezaviali ani stáročia. Na Slovensku, kde sa byzantská liturgia v slovienskom jazyku slúžila, bola násilne potlačená. Na západnom Slovensku neskôr úplne zanikla a zachovala sa iba v karpatských údoliach východného Slovenska.
Takýto spôsob slávenia sv. liturgie nezanikol a dnes sa uchováva aj u katolíkov východného obradu – gréckokatolíkov. (Pojem gréckokatolíci – sa zaužíval v 17. stor. a označuje cirkevné spoločenstvo katolíkov východného – byzantského obradu zjednotené s Rímom.)

pokračovanie v budúcom čísle

o. Peter Pavol Karoľ, OSBM