Milí kamaráti!

Prinášam Vám nie celkom vianočnú rozprávku, ale taký obyčajný príbeh. Aj ten má však v sebe ukrytú pravdu veľmi podobnú tej,  ktorú nám prináša narodenie malého Ježiška.

Almužna

Stalo sa to už veľmi dávno v Anglicku. Akási ženička v otrhaných šatách chodila po dedine, klopala na dvere domov a prosila o almužnu.
Nemala ktovieaké šťastie. Mnohí ju urážali, iní na ňu huckali psov, aby ju odohnali. Ktosi jej hodil do zásterky kúsok plesnivého chleba alebo zhnité zemiaky.
Iba starček a starenka, ktorí bývali v domci  na konci dediny, ju pozvali ďalej.
“Posaď sa a trochu sa zohrej,” povedal starček.
Starenka pripravila hrnček teplého mlieka a poriadny krajec chleba. Popritom sa pekne porozprávali a povzbudili ju.
Na druhý deň sa v dedine stala mimoriadna vec. Kráľovský posol poroznášal po domoch pozvanie do kráľovského zámku. Nečakané a prekvapujúce pozvanie vyvolalo v dedine veľký rozruch a popoludní sa všetky rodiny, vyobliekané do sviatočných šiat, hrnuli na hrad. Uviedli ich do nádhernej hodovej siene, každého na určené miesto.
Keď si všetci hostia posadali, čašníci v livrejoch ich začali obsluhovať.  Hneď sa ozvali sklamaní nespokojenci a ich výkriky hnevu. Šikovní čašníci im kládli do tanierov zemiakové šupy, kamene a kúsky plesnivého chleba. Ale starých manželov, ktorí  sedeli v kútiku, obslúžili so všetkou zdvorilosťou najvyberanejšími jedlami.
Do siene nečakane vošla ženička v otrhaných šatách. Všetci zmĺkli.
“Dnes,” povedala žena, “ste  našli presne to, čo ste mi darovali včera.”
Zhodila zo seba obnosené handry, pod ktorými sa skrývalo zlatom vyšívané a drahokamami posiate žiarivé rúcho.
Bola to kráľovná.
 
 
Z knihy: Bruno  Ferrero: Kruhy na vode, Vyd. Don Bosco 2002

Čo myslíte, deti, nepodobá sa v niečom tento príbeh práve tomu, o ktorom sa dočítame vo Svätom Písme? Ten sa odohral pred viac ako 2000 rokmi v malom judej-skom mestečku Betlehem. Práve sem sa prišiel dať zapísať aj so svojou rodinou sv. Jozef s manželkou Pannou Máriou, ktorá v tom čase čakala narodenie dieťatka. Keď si chceli nájsť miesto vhodné na prenocovanie, nik im nechcel otvoriť. Ani v domoch, ani v hostinci, nikde nebolo pre nich miesta. Každý na prvý pohľad videl, že pútnici sú chudobní, a nikto si nechcel robiť starosti navyše.
Keby  tí nevšímaví ľudia vedeli, koho odmietli! Keby vedeli, že ku nim prichádza Kráľ, určite by si ho inak uctili. Tak ako v príbehu nik nespoznal kráľovnú prezlečenú za žobráčku, ani v Panne Márii nikto nepoznal Matku, ktorá porodí Spasiteľa,  Záchrancu všetkých ľudí. Nikomu totiž ani na um ne-zišlo, že by sa Pán Boh mohol  priblížiť ľuďom v podobe malého bezbranného dieťaťa, ktoré je navyše chudobné a úbohé. Tá chudoba a úbohosť sú len ako staré obnosené handry, ktoré zakrývajú obrovské bohatstvo lásky, radosti, pokoja, milostí a milosrdenstva.
Nedajme sa teda, milé deti, oklamať tým skromným príbytkom a vonkajškom malého Ježiška! Pozerajme sa na Neho srdcom, počúvajme, čo o Ňom hovoria anjeli pastierom. Zahľaďme sa na troch mudrcov, čo prišli z veľkej diaľky za Ježiškom, aby sa mu poklonili, a spolu s nimi odovzdajme Kráľovi kráľov dary, ktoré sme schopní ponúknuť: svoje malé i veľké radosti, starosti, námahu, našu snahu byť lepšími. Skúsme sa stíšiť, odísť od hluku v meste, v obchodoch, na ulici, či odvrátiť oči od lákavých obrázkov v televízii. S vďakou v srdci padnime na kolená pred Ježiškom v jasličkách za všetko, čo nám On dáva. Nebojme sa tiež prosiť o dary z jeho bohatstva nielen pre seba, ale aj pre našich blížnych.
Na Vás všetkých i na Vašich drahých v modlitbách pamätá, hojnosť Božích milostí, veľa síl k nasledovaniu narodeného Ježiša Krista, pomoc a ochranu našej Nebeskej Matky a sv. Maximiliána Vám vyprosuje a na stretnutie v novom roku 2004 sa teší
 
 
Váš Rytierik Maxo