Ježiš Kristus sa narodil 25. decembra

Ferragosto je v Taliansku pojmom. Už od čias Rimanov sa slávi “Feriae Augusti” – prázdniny cisára Augusta, keď každý, kto len môže, vyrazí z miest “ad aquas” – k moru, k riekam a jazerám, do hôr. Aj Vittorio Messori kedysi navrhol, aby sa Vianoce preniesli na 15. augusta a ľudia by sa tak zbavili gýčového vianočného osvetlenia, predvianočného zhonu, nákupnej horúčky, saní ťahaných sobmi, ktoré vezú Santa Klausa  a dokonca aj písania obligátnych pozdravov a dávania darčekov. Vychádzal totiž z rozšíreného presvedčenia, že dátum Narodenia Pána 25. decembra bol stanovený bez historického podkladu, aby sa vytlačil vplyv pohanskej slávnosti zimného slnovratu. Dnes verejne vyznáva svoj omyl. Nútia ho k tomu posledné vedecké objavy.
Vďaka dokumentom z Qumránu bolo možné presne určiť, že Ježiš sa narodil 25. decembra. Je to mimoriadny objav, ktorý nemôže byť spochybnený ako apologetický, pretože ho uskutočnil Žid, docent Jeruzalemskej univerzity Shemarjahu Talmon.
Ak sa Ježiš Kristus narodil 25. decembra, tak k panenskému počatiu prišlo deväť mesiacov predtým. A kresťanské kalendáre si 25. marca pripomínajú Zvestovanie Pána. Ale z Lukášovho evanjelia vieme, že archanjel Gabriel oznámil Márii ako znamenie: “Aj tvoja príbuzná Alžbeta počala vo svojej starobe a je už v šiestom mesiaci...” Starobylé východné cirkvi slávia medzi 23. a 25. septembrom počatie Jána Krstiteľa. Poradie dátumov, ktoré sa zakladali na tradícii, ktorá sa nedala overiť. Tak sme si to vysvetľovali až donedávna.
Musíme však vychádzať práve z počatia Jána Krstiteľa. Lukášovo evanjelium sa začína históriou starých manželov Zachariáša a Alžbety, ktorá sa už zmierila so svojou neplodnosťou, jedným z najhorších nešťastí v Izraeli. Zachariáš bol kňazom z Abiášovej kňazskej triedy. “Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom”, zjavil sa mu archanjel Gabriel a oznámil mu, že napriek vysokému veku budú mať s Alžbetou syna – “a dáš mu meno Ján...Bude veľký pred Pánom”.
Áno, táto história je nám dobre známa, ale že by onen Lukášov údaj “z Abiášovej kňazskej triedy” mohol byť tak rozhodujúci, to si nemysleli ani veľkí exegéti po dlhé stáročia.
V starom Izraeli boli kňazi rozdelení do 24 tried a striedali sa podľa nemenného poriadku pri chrámových obetách dvakrát do roka. Vedeli sme, že Zachariášova kňazská trieda, teda Abiášova, bola ôsma. Až profesorovi Shermajahuovi Talmonovi sa podarilo s pomocou iných odborníkov a najmä rozborom zvitkov Qumránskej knižnice upresniť chronologické poradie, v ktorom sa striedalo 24 kňazských tried pri obetiach v Jeruzalemskom chráme. Tradícia východných kresťanov, ktorá kladie oznámenie Zachariášovi, že sa mu narodí syn, medzi 23. a 25. septembra, bola pravdepodobná. No táto pravdepodobnosť sa priblížila k istote, pretože ďalší bádatelia podnietení objavom profesora Talmona túto tradíciu zrekonštruovali a dospeli k záveru, že táto tradícia pochádza priamo z prvotnej židovsko-kresťanskej obce v Jeruzaleme. Je to veľmi starobylá a historicky podložená tradícia Východných cirkví, to koniec koncov bolo potvrdené v mnohých iných prípadoch.
Tak teda to, čo sa zdalo byť akýmsi zbožným mýtom, zrazu dostáva novú úžasnú pravdepodobnosť. Reťaz udalostí, ktorá sa tiahne v rozsahu 15 mesiacov. V septembri anjel Pána Gabriel  oznámil Zachariášovi narodenie syna. Evanjelista Lukáš upresňuje: “Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala...” (Lk 1, 24). V marci, po šiestich mesiacoch, zvestovanie Márii a jej “Fiat”. Po troch mesiacoch narodenie Jána. Katolícka cirkev ho slávi 24. júna. Po šiestich mesiacoch narodenie Ježiša. A touto poslednou udalosťou prichádzame k 25. decembru. Tento deň teda nebol stanovený čírou náhodou.
Tak teda na ferragosto sa Vianoce presunúť nedajú. Vittorio Messori sa za svoj unáhlený návrh verejne kajal. Ešte bude trvať dlho, kým svoje omyly priznajú horliví “búrači mýtov” a zástancovia tzv. vedeckého výkladu Biblie z okruhu “Religionsgeschichte”, ktorí posielali Vianoce do ríše legiend a mýtov. Vedcom ako je profesor Shemarjahu Talmon stačil Lukášov údaj, že Zachariáš bol z Abiášovej kňazskej triedy a qumránske papyrusy, aby potvrdil tradíciu prvotnej jeruzalemskej obce a dátum Ježišovho narodenia – 25. december.
A čo je Qumrán? V niektorých jaskyniach Qumránu neďaleko Mŕtveho mora našiel jeden pastier v roku 1947 celý rad papyrusov, čitateľných rukopisných zvitkov. Do roku 1956 sa objavovali ďalšie. Ide o 750 textov v hebrejčine, aramejčine (tak hovoril sám Ježiš) a gréčtine. Siahajú od 3. st. pred Kristom až do 1. storočia po Kristovi. Biblista P. Gallagher SJ na jednom papyruse určil text z Markovho evanjelia, ktorý potvrdzuje, že Markovo evanjelium bolo napísané pred zničením Essénov, židovskej sekty, ktorá mala v Qumráne svoje sídlo, to znamená do rokov krátko po Ježišovej smrti v 40. – 50. rokoch po Kr. Jedna časť papyrusov bola až do roku 1991 uchovávaná v Izraeli. Zverejnenie všetkých textov 38 zväzkov materiálu z Qumránu bolo dokončené v Oxforde iba minulý rok.
Napriek všetkému kresťanské dobrodružstvo pokračuje.
 
Josef Koláček,
Vatikánsky rozhlas