Ruženec v rodine

Mnohokrát v dejinách modlitba ruženca zachraňovala národy pred ohrozením viery a kresťanskej kultúry. V súčasnej dobe, keď sa taktiež stretáme s vážnym ohrozením zo strany liberalizmu, materializmu a falošnej demokracie, sa môžeme spojiť do jedného šíku v rodinnej modlitbe ruženca, ako k tomu nabádal otec Patrik Peyton, americký kňaz írskeho pôvodu.
Tento muž v roku 1942 založil ružencovú kruciátu rodín, v ktorej sa členovia zaväzujú ku každodennej spoločnej modlitbe ruženca, ktorá sa rozšírila po celom svete. V podstate sa nejedná o nič nového, ale o pripomenutie a znovuobnovenie starého kresťanského zvyku.
Otec Patrik si čoraz zreteľnejšie uvedomoval prítomnosť vojny vedenej proti rodine. Videl, ako sa s človekom manipuluje, ako sú ľudské zväzky rozbíjané s cieľom zapriahnuť jednotlivca do otroctva reklamy a módy na jednej strane a vládnej propagandy na strane druhej. Bez zničenia viery a rodiny nie je možné podriadiť si človeka. Vedeli o tom stúpenci komunistického systému na Východe a vari ešte viac si to uvedomovali tvorcovia praktického materializmu na Západe.
Vo svojich kázňach otec Peyton zdôrazňoval obrovskú dôstojnosť rodiny a jej poslanie. Boh stvoril rodinu ako uhoľný kameň každej spoločnosti. Tam, kde je zdravá rodina, je zdravá i spoločnosť. Avšak rodina môže obstáť iba s Božou pomocou, ktorú si vyprosuje v spoločnej modlitbe, predovšetkým ruženca. “Keď sa každý večer schádzate k spoločnému ružencu”, vravieval otec Payton, “dávate najavo, že sa chcete viac spoliehať na Božiu pomoc, než na vlastné sily a možnosti. Váš rodinný ruženec hovorí Bohu, že hľadáte najprv jeho kráľovstvo a s dôverou očakávate, že všetko ostatné vám bude pridané” (porov. Mt 6, 33, Lk 12, 31).
Otec Payton si všímal aj vnútorné problémy rodín a hovoril o nich. Na otázku, akým spôsobom sa majú riešiť, odpovedal: “Modlitbou rodinného ruženca, každodennou modlitbou celej rodiny.”
“Spoločný ruženec,” vysvetľoval, “dáva manželom niekoľko chvíľ k odpútaniu sa od sveta a prebývaniu s Bohom, k uvedomeniu si, čo nebo očakáva od nich ako manžela a manželky, otca a matky. Dáva im čas na obnovenie ich vzájomnej úcty a k uvedomeniu si ich dôstojnosti. Poskytuje im tiež ticho potrebné k zabudnutiu na nervozitu a potrebné k odpusteniu urážok, ktoré sa stali v priebehu dňa. Ak manželia vezmú do ruky ruženec a každý deň si spolu s deťmi kľaknú a zodvihnú zrak k Bohu s prosbou o požehnanie, potom sa upevní jednota rodiny, posilní sa vzájomné pochopenie, trpezlivosť, zhoda. To v rodine udrží vzájomnú lásku. Tieto dobrodenia sa rozšíria ďaleko za hranice domova. Keď totiž zavládne mier v rodine, tak zavládne aj na celom svete.”
Tvárou v tvár ohrozeniu, neistote, strachu o seba a svojich blízkych, keď sa človek nemá o koho oprieť, lebo padajú všetky autority, mizne obetavosť a nezištnosť, otec Payton každého ubezpečoval: “Boh je na tvojej strane. Práve tebe dal ruženec – istotu, presvedčenie, pravdu, že všemohúci Boh je s tebou. Človek, ktorý tomu srdcom verí, sa nemusí ničoho obávať.”
Kiež sa modlitba ruženca stane dobrým zvykom všetkých našich rodín.

podľa bB, Immaculata