Vzácny hosť

Onedlho na Slovensko zavíta vzácny hosť. Po tretí raz našu vlasť navštívi Svätý Otec Ján Pavol II. Je to udalosť, ktorú nemôže ignorovať žiaden slovenský kresťan. Príde k nám Petrov nástupca s posolstvom viery, nádeje a lásky. Túto výnimočnú chvíľu, ktorá je pre väčšinu obyvateľov Slovenska v tomto roku azda jedinou jasnou hviezdou na pochmúrnom nebi nášho  spoločenského života, zatieňujú každodenné, čoraz citeľnejšie existenčné problémy väčšiny z nás. Akoby nám nezostával čas, sily a chuť tešiť sa na mimoriadnu duchovnú udalosť.
Zaráža ma, ako túto situáciu demagogicky zneužívajú tí, ktorí kresťanom nevedia prísť na meno, či už sú z radov politikov alebo novinárov. Čítame o tom, aká drahá bude návšteva pápeža, koľko iného by sa dalo za tieto peniaze spraviť.  A nikomu z týchto naslovovzatých odborníkov na "finančné ukazovatele" pápežovej návštevy ani len nenapadne pripomenúť, koľko stoja návštevy iných hláv štátov na Slovensku. Je smiešne a trápne zároveň, že noviny či novinári, ktorí  ani slovkom nekritizovali závratnú sumu peňazí z vreciek daňových poplatníkov, ktorá išla na "dobrodružnú" výpravu slovenských vojakov do Iraku proti vôli väčšiny občanov, tak vehementne mávajú mnohonásobne nižšou sumou potrebnou na pokrytie návštevy Svätého Otca. Zároveň tým daňovým poplatníkom, ktorých ich obľúbení politici "zodierajú z kože", upierajú právo dostať za svoje dane možnosť vypočuť si slová povzbudenia, nádeje a lásky od najväčšej morálnej autority súčasného sveta.
Na aké  Slovensko však  príde Ján Pavol II. po 8 rokoch od svojej predchádzajúcej návštevy? Je to skutočne to kresťanské Slovensko, kde sa k viere otcov hlásia viac ako tri štvrtiny jeho obyvateľov? Alebo je to Slovensko, ktoré prijme nacistický zákon umožňujúci zabíjať nevinné ľudské bytosti len preto, že nie sú "plnohodnotné", t. j. zdravé, a ktorý je výsmechom  Kristovho učenia. Učenia, ktoré napriek únave, veku a chorobe neprestajne po celom svete ohlasuje tento Muž modlitby?
Keď sledujem dianie okolo nás, mám dojem, že niektorí "mocní" sa snažia slovenských kresťanov dostať do pozície bezvýznamnej náboženskej menšiny. Takej, ktorá nemá mať vplyv na dianie v spoločnosti a ktorej duchovný život by mal byť podľa ich predstáv uzatvorený za múrmi kostolov ako v období, čo sa skončilo pred takmer 14 rokmi. Žiaľ, anticirkevným náladám v spoločnosti  nahráva i skutočnosť, že politici, tiež aktívni kresťania, ktorí na jednej strane jasne deklarujú svoj kresťanský postoj k ľudskému životu a kresťanskej výchove na školách, sa na druhej strane svojimi rozhodnutiami podieľajú na nekresťanskom ožobračovaní ich voličov.
Obraz takejto rozpoltenosti alebo dvojtvárnosti je asi príznačný pre dnešné Slovensko. Takéto ho nájde i Svätý Otec. A prichádza k nám práve preto, aby nás povzbudil k vnútornej premene a návratu k dedičstvu otcov, aby nám pripomenul, že žiť kresťansky znamená žiť šťastne. Pozorne ho počúvajme a nebuďme k jeho výzvam ľahostajní. Veď Slovensko je od mladosti srdcu Karola Wojtyłu veľmi blízke, a najmä, sú mu veľmi blízki ľudia, čo tu žijú. Ľudia, ktorých stále žehná a zahŕňa ich do svojich modlitieb.
 
Dariusz Żuk-Olszewski