Ako Cirkev objavovala Máriu (III.)

Od rozdelenia Cirkvi po reformáciu (1050 – 1563)

Ak kráčaš za Máriou, nestratíš sa, ak ju prosíš, neprepadneš zúfalstvu. Ak ju zachovávaš vo svojej mysli, nezblúdiš.

Sv. Bernard (zom. r. 1153), “Druhá homília o Zvestovaní”

Nový duch na Západe

Okolo 12. storočia  nastáva na Západe prelom v prístupe k mariánskej problematike. Do tohto obdobia určoval smer Východ. Teraz sa úlohy vymenili. V skutočnosti ešte v 13. storočí východní teológovia prezentujú veľmi zaujímavé myšlienky o Bohorodičke, ale po páde Konštantínopola v roku 1453 tu nastáva útlm.
Tým, kto inšpiroval Západnú cirkev k novému pohľadu na Máriu, bol sv. Anzelm z Cantenbury (1033-1109). Jeho diela sú plné zaujímavých úvah o Nepoškvrnenom Počatí, o Máriinej dokonalej svätosti, orodovaní u Boha a o bezhraničnej dôvere k Bohorodičke.

Nepoškvrnené Počatie

Sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, ktorý slávil Východ už od VII. storočia,  sa v západnej liturgii natrvalo udomácnil až v XII. storočí. V Ríme ho zaviedol pápež Sixtus IV. (15. storočie). Nepoškvrnené Počatie malo svojich zástancov, ale malo i odporcov, ku ktorým patrili napríklad sv. Bernard z Clairvaux, sv. Peter z Celle, sv. Bonaventúra a sv. Tomáš Akvinský. Trvalo dlhý čas, kým teológovia po mnohých diskusiách a rozličných hypotézach prišli k pochopeniu, že Mária bola uchránená od prvotného hriechu vďaka špeciálnej Božej milosti. O rozšírenie viery v Nepoškvrnené Počatie sa pričinil Ján Duns Scotus, ktorý prednášal v Paríži v 13. storočí.

Nanebovzatie

V karolínskom období bolo tvrdenie o nanebovzatí Panny Márie s dušou i telom ostro napádané, ale koncom 11. storočia sa objavil autor, ktorý sa vydával za sv. Augustína a ktorý síce odsudzoval rozličné apokryfy o nanebovzatí, ale zároveň položil solídne základy teologického učenia o nanebovzatí a urýchlil prijatie tejto dogmy.

Matka Pána pod krížom

Veľmi zaujímavým objavom tohto obdobia je pohľad na prítomnosť Matky Božej pod krížom. Veriaci začínajú o Panne Márii premýšľať nielen v súvislosti s tajomstvom Vianoc a detstva Pána Ježiša, ale všímajú si aj jej utrpenie spolu so Synom. A slová: “Hľa, Tvoja Matka, sa stali inšpiráciou pre úvahy o tom, že Mária sa stala matkou všetkých ľudí. Novinkou bolo tiež zdôrazňovanie jej aktuálnej úlohy. Mária sa nielen vtedy, v Ježišových časoch,  zúčastňovala na diele spásy sveta, ale robí tak i teraz a vedie nás k nemu.
Stredovek bol obdobím, keď sa objavoval nový spôsob pohľadu na čas a vesmír. Vtedajší ľudia pochopili, že duchovný život nespočíva len v prijatí akéhosi raz a navždy daného, nehybného tajomstva, ale v navracaní Božieho obrazu stále sa meniacemu svetu, v neprestajnej ceste nahor. V tomto treba hľadať korenie vzniku nábožnej šablóny: svätých zahľadených do neba.
 
Spracované podľa “List – numer maryjny 2000”