V.I.P.

V. I. P. - skratka pochádzajúca z troch anglických slov: very important person - veľmi dôležitá osoba. Touto skratkou samých seba veľmi radi označujú ľudia, ktorí sa pre svoje finančné či politické postavenie cítia byť značne „dôležitejšími“ ako ostatní. Vo verejných budovách sa pre nich zriaďujú špeciálne vchody, na letiskách majú špeciálne luxusné „čakárne“ - salóny, kde sa nemusia stretnúť s „nedôležitými“ cestujúcimi. V bankách sa im venujú najvyšší manažéri... Možno povedať, že pre ich označenie „V.I.P.“ s nimi ostatní zaobchádzajú v rukavičkách. A častokrát títo „vipovia“ svoje postavenie dávajú s aroganciou a pohŕdaním pociťovať tým, ktorí sa im o ich „veľmi veľkú dôležitosť“ pričinili - či už voličom alebo tým, ktorí im svojou ťažkou prácou zarábajú ich milióny.
Ale každý takýto „vip“ je „vipom“ len pomerne krátku dobu. Kým sa skončí jeho politická kariéra, minú sa jeho milióny alebo najdlhšie kým jeho mumifikovaná telesná schránka neskončí v zemi vedľa tých, ktorí neboli „vipmi“. Takže táto „veľká dôležitosť“ je veľmi relatívna a vratká.
Je však niekto, pre koho je aj najposlednejší žobrák najdôležitejšou osobou, takou dôležitou, že mu chce dať to najcennejšie, čo má.
Áno, ten niekto je náš Pán Ježiš Kristus. Pre neho je každý z nás veľmi dôležitou osobou, dokonca najdôležitejšou osobou.
Stali sme sa pre neho takými dôležitými, že neváhal vziať na svoje plecia ťažký kríž, vyniesť ho v bolesti, „povzbudzovaný“ posmeškami a urážkami prizerajúceho sa davu, v ktorom nechýbali ani vtedajší „vipovia“ - politická, hospodárska i náboženská elita židovského národa a na Golgote obetovať na kríži život za každého z nás. Boli sme pre neho takí dôležití, že chcel, aby sme mali účasť na večnom šťastí Boha, aby naše srdcia, poškvrnené mnohými neprávosťami, pre jeho vyliatu krv zbeleli ako sneh a na veky sa mohli tešiť v Božom Kráľovstve.
Má to však jednu podmienku. Keďže Ježiš plne rešpektuje našu slobodnú vôľu, musíme jeho vyznamenanie „najdôležitejšia osoba“ prijať. Musíme otvoriť svoje srdcia pre jeho lásku, otvoriť si srdcia pre blížnych, pre ich kríže, bolesti, trápenia.
Skúsme si v tieto dni, keď si pripomíname umučenie a zmŕtvychvstanie nášho Pána, keď ho znova a znova vidíme umierať v nevinných starcoch, ženách a deťoch v Iraku, uvedomiť, aký veľmi dôležitý je pre Boha každý z nás. Akú veľkú cenu má pre neho život každého človeka, aj toho, ktorého mocní tohto sveta pokladajú iba za zanedbateľné štatistické číslo. Uvedomenie si tejto našej veľkej dôležitosti v Božích očiach je úžasným poznaním.
 
 Dariusz Żuk-Olszewski