Mnoho ľudí, čo žili v predchádzajúcich storočiach, žili, pracovali,
trpeli i zomierali pre dobro iných. Zabúdali na seba, na svoje sny a túžby,
skôr sa rozhliadali okolo seba a videli veľa iných, čo potrebovali práve
ich pomoc. V službe blížnym obetovali aj svoj život. Určite poznáte niektorých
z nich, napr. matku Terezu z Kalkaty (Sv. Otec ju má na jeseň tohto roka
vyhlásiť za blahoslavenú), sv. Pátra Pia, bl. biskupa Pavla Gojdiča.
Napokon aj náš duchovný priateľ sv. Maximilián Mária Kolbe, ktorý svoj
život dobrovoľne obetoval za spoluväzňa z koncentračného tábora Frantiszka
Gajowniczka, aby ho zachránil pre jeho rodinu. Toto sú iba niektoré
príklady tých, čo nasledovali Pána Ježiša až po smrť, no mnohí ďalší, ktorí
aj keď nie sú vyhlásení za svätých, sú veľkými v Božích očiach. Sú veľkí
aj za to množstvo malých obetí, ktoré každodenne prinášali a stále prinášajú:
otec, ktorý ťažkou prácou zarába na živobytie svojej rodiny; mama, ktorá
trpezlivo a múdro vychováva deti; deti, čo neváhajú pomôcť svojim rodičom
i kamarátom; kňaz, ktorý nás učí Božím veciam; rehoľníci, lekári, učitelia,...
Každý z nás sa má snažiť žiť tak, aby Pán Ježiš nie nadarmo obetoval svoj
život.
Prosme našu Nebeskú Mamku o pomoc v ťažkých chvíľach, nech stojí pri
nás tak, ako stála pri Ježišovom kríži. V tom nech nám svojou modlitbou
a orodovaním pomáha i svätý Maximilián.
Nech tieto Veľkonočné sviatky sú pre nás všetkých začiatkom nového života, naplneného Božou radosťou, nádejou a jeho pokojom.
S modlitbou sa s Vami lúči