Milí Rytierikovia Nepoškvrnenej!

Som veľmi rád, že sa opäť stretáme na týchto stránkach a to v čase, keď prežívame tajomstvá Veľkej Noci - našej záchrany, našej spásy. Vlastne už od Popolcovej stredy sa každým dňom trochu viac snažíme  priblížiť k Pánu Bohu, niečo obetovať, niečo si odoprieť alebo aj zaprieť seba, zmierniť svoje túžby a želania, viac sa venovať blížnym a menej sebe. To a mnoho iných drobných odriekaní prinášame Pánu Bohu ako obetu podľa vzoru Pána Ježiša. Ten obetoval svoj život za nás všetkých, aby nás zachránil od večnej smrti, od večného odlúčenia od Pána Boha. Všetko - mučenie, bolesť, smútok, opustenosť, smrť na kríži - to všetko podstúpil len pre veľkú lásku, ktorú k nám mal. Možno sa to niekomu zdá byť kruté či nezmyselné, no Pán Ježiš zomrel, aby sme my mohli žiť v Božej prítomnosti, v Božej láske. V tom je to tajomstvo, celý zmysel Veľkej Noci: bolestného Veľkého Piatku, radostnej Bielej Soboty a slávnostnej Veľkonočnej Nedele, ktorá prináša radosť z nového života.

O tom, že niekedy ozaj musíme obetovať veľa, možno všetko i svoj život, nám hovorí aj nasledujúca krátka rozprávka.