Sv. Maximilián sa nám prihovára...

Kristus ako Vykupiteľ

Prostredník medzi Bohom a ľuďmi

Pohania si uctievali Boha a aj ho uctievajú - nemajú však o ňom jasnú predstavu. Táto úcta, ktorú si Boh zasluhuje, bola a je u nich veľmi povrchná a neraz zdeformovaná. U Židov bola viera v jedného Boha čistá, no úcta, akú mu prejavovali, ešte nebola dokonalá.
Pán Ježiš prišiel pre to, aby nás vykúpil, aby sa stal Prostredníkom tejto úcty. Úctu, ktorú človek preukazoval Pánu Bohu, bola úctou pominuteľnou a nedokonalou, lebo bola úctou  človeka. No Pán Boh je hodný nekonečnej úcty. Teda neexistovala proporcia medzi tou úctou, akú si Boh zaslúžil a tou, akú Bohu preukazovali ľudia. Prišiel teda Pán Ježiš a ako Bohočlovek sa stal Prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi.
A od tohto času sa všetky naše modlitby končia slovami: „Skrze Krista nášho Pána“. V týchto slovách si uctievame Pána Boha prostredníctvom Ježiša Krista. Vtedy naozaj Pán Boh prijíma nekonečnú chválu, ktorá je ho hodná.

Prišiel, aby odstránil priepasť hriechu

Pán Boh sa chcel   priblížiť ku stvoreniu. Kto vlastnými rukami niečo vytvorí, ten toto dielo  miluje. Najdokonalejším Božím stvorením je človek a jeho tiež Pán Boh najviac miluje ako svoj najlepší obraz. V Starom Zákone čítame o tomto priblížení, ale Starý Zákon bol skôr zákonom strachu než dôverujúcej lásky. Prišiel čas, keď sa Boh stal človekom, aby odstránil obrovskú priepasť spôsobenú hriechom. Prišiel ako Spasiteľ, ako Vykupiteľ. Tri roky verejne učil a nakoniec priniesol obetu na kríži.
Dielo vykúpenia je priamo závislé na druhej Božskej Osobe - Ježišovi Kristovi, ktorý nás svojou krvou zmieril s Otcom a priniesol mu zadosťučinenie za hriech Adama a tak nám zaslúžil posväcujúcu milosť, ako aj pomáhajúce milosti a právo vojsť do neba.

Musel to urobiť Boh?

Bolo naozaj potrebné, aby Pán Boh vykúpil človeka? Nemohol vari stvoriť akúsi dokonalú dušu alebo zoslať na ľudí rozličné utrpenia, aby ony učinili zadosť Božej spravodlivosti?
No svätí hovoria, že to všetko by nestačilo. Čím je väčší rozdiel medzi tým, kto uráža a tým, koho uráža, tým väčšia je potreba zadosťučinenia. Ak ide o Pána Boha, tak urážka má nekonečný charakter. Na zotretie jedného hriechu, hoci všedného, vlastne nestačí pominuteľné zadosťučinenie, hoci by to bolo zadosťučinenie celého života, hoci by to bolo zadosťučinenie všetkých ľudí, lebo je to zadosťučinenie pominuteľné a urážka je nekonečná.
Teda pre zadosťučinenie urážky, ktorá má nekonečný charakter, bolo potrebné, aby ho učinil sám Boh. Iba také zadosťučinenie mohlo stačiť Božej spravodlivosti. Samozrejme, pre toto zadosťučinenie nebolo nevyhnutné, aby Pán Ježiš zomrel na kríži, stačila by jedna kvapka krvi, jedna slza, ale Pán Ježiš nás chcel nielen vykúpiť, ale nám tiež ukázať svoju nekonečnú lásku k nám.
Cirkev verí, že Boh sa rozhodol zmilovať sa nad padlým ľudstvom a aby zadosťučinil požiadavkám Božej spravodlivosti voči ľudským hriechom, poslal na svet svojho jediného Syna.
Tak teda Boží Syn, ktorý zostúpil na tento svet, si nezvolil zvyčajnú cestu ľudí, ale sa vtelil do života Panny Márie a stal sa človekom. Mária porodila Božieho Syna a nestratila pritom slávu panenstva. Ježiš Kristus sa stal človekom a zvolil si chudobný život a nakoniec, pri smrti na kríži, bohato zadosťučinil Božej spravodlivosti. Potom vstal z pomedzi mŕtvych, ohlásil zadosťučinenie za hriechy a svojim učeníkom prikázal krstiť v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Cirkev verí, že skrze krst ustanovený Kristom sa jeho zadosťučinenie udeľuje každej duši, Krv Krista vyliata na kríži obmýva dušu z hriechu, vracia duši dôs-tojnosť Božieho dieťaťa.
 
Úryvky sú preložené z článkov sv. Maximiliána