Keď otvorím Sväté Písmo ...

Egyptské rany a vyslobodenie z otroctva

Ex 7,14 - 13,16
Mojžiš sa podujal splniť úlohu, na ktorú ho povolal Pán Boh: vyviesť Izraelitov z egyptského otroctva. Bola to veľmi ťažká úloha, a pretože faraón by tým stratil lacnú pracovnú silu, nedovolil Izrealitom opustiť Egypt. Mojžiš však predpovedal faraónovi, ako bude jeho krajina i všetok ľud postihnutý, ak neprepustí izraelský národ.
Sám Pán Boh rukou Mojžiša potrestal egyptskú krajinu desiatimi ranami: premenenie nílskej vody na krv; napadnutie žabami, komármi, jedovatými muchami; dopustenie moru na dobytok; postihnutie vredmi a pľuzgiermi; spustenie ľadovca; rozšírenie kobyliek; trojdňová tma; smrť prvorodených z ľudu i dobytka.
Pri dopustení každého ďalšieho nešťastia Mojžiš prosil faraóna o prepustenie Izraelitov z Egypta, ten však odmietal. Nakoniec mala nastať posledná, najhoršia pohroma: všetko prvorodené z egyptského ľudu a dobytka malo zomrieť. Uchránení od tohto nešťastia mali byť Izraeliti, ktorí sa podľa Pánovho príkazu prichystali na slávenie „paschy“ - starozákonnej Veľkej noci.
Každá rodina mala zabiť baránka, jeho krvou potrieť rám dverí, mäso sa malo všetko zjesť spolu s nekvaseným chlebom. Členovia izraelských rodín mali byť prichystaní na cestu, opásaní, obutí, s palicou v ruke. Vtedy v noci Pán prešiel egyptskou krajinou a v domoch, čo neboli označené krvou baránka, zomrelo všetko prvorodené z ľudí i dobytka. V celom Egypte sa spustil nárek a smútok a ľudia naliehali na faraóna, aby prepustil Izraelitov z otroctva.
Stalo sa tak. Izraeliti si vzali so sebou všetko, čo mali, a vyrazili za Mojžišom do krajiny, ktorú im prisľúbil Pán.
Na pamiatku tej tajomnej noci si vyvolený izraelský národ každoročne pripomína sviatok Paschy, čo znamená „prechod“. My, kresťania, slávime tento sviatok na pamiatku smrti a zmŕtvychvstania nášho Spasiteľa, Ježiša Krista, ktorý sa za nás obetoval ako baránok.