Ako Cirkev objavovala Máriu (II.)

Mária v liturgii Cirkvi

Po koncile v Efeze (431 po Kr.), ktorý potvrdil učenie o tom, že Mária je Matkou Boha, sa v liturgii západnej i východnej Cirkvi naplno rozvinula mariánska úcta, vyjadrená predovšetkým v mnohých mariánskych sviatkoch. K najstarobylejším sviatkom sláveným v celej Cirkvi patrí sviatok Narodenia Panny Márie (8. septembra). Podľa tradície v Byzantskej ríši v tento deň vysvätili istý chrám na pamiatku narodenia Panny Márie a vo východnej cirkvi tento deň slávili ako sviatok Narodenia Panny Márie už v 5. storočí. V latinskej cirkvi bol zavedený v 7. storočí.
Sviatok Obetovania Pána vychádza z tradície zo 4. storočia. V latinskej cirkvi sa ujal asi v 7. storočí pod názvom Purificatio Sanctae Mariae. Pre tento sviatok sa zaužíval aj názov „Hromnice“, pretože v tento deň sa svätia hromničné sviece, ktoré majú veriacim pripomínať blízkosť Máriinej ochrany v obdobiach búrok a živelných pohrôm. Tradícia hromničných sviečok pochádza pravdepodobne zo skutočnosti, že v tento deň večer šli rímski veriaci a pútnici v sviečkovej procesii ku bazilike Santa Maria Maggiore.
K prastarým mariánskym sviatkom patrí tiež sviatok Nanebovzatia Panny Márie, vo východnej cirkvi slávený ako sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Počiatky slávenia treba hľadať v jeruzalemskej liturgii slúženej v chráme, ktorý bol považovaný za miesto skonu Panny Márie. V 6. storočí sviatočnú liturgiu prevzala byzantská cirkev a o storočie neskôr aj latinská cirkev.
Ďalším významným mariánskym sviatkom je sviatok Obetovania Panny Márie. Byzantský svet si v tento deň pripomínal Máriino predstavenie v chráme, o ktorom sa píše v Jakubovom protoevanjeliu. Apokryfický pôvod bol dlhý čas prekážkou toho, aby sa rozšíril i na západe. Tam sa začal sláviť až v roku 1374.
Jedným z najvýznamnejších mariánskych sviatkov je sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Básnik sv. Andrej z Kréty je svedkom sviatku, ktorý v Byzancii slávili 9. decembra  na pamiatku „sv. Anny, ktorá je matkou Bohorodičky.“ V 9. storočí sa sviatok slávil už aj západnom svete, a to 8. decembra. Do rímskeho kalendára ho zaviedol Sixtus IV. v roku 1476 a 8. decembra 1854 Pius IX. vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie, čím dostal tento sviatok nový rozmer.
Starobylým mariánskym sviatkom je aj sviatok Bohorodičky Panny Márie. V Byzancii ho slávili už v 5. storočí. V rímskej cirkvi bol tento sviatok slávený na konci Vianočnej oktávy. Od r. 1969 sa tento starobylý sviatok zaviedol do celej západnej cirkvi -  prvý deň nového občianskeho roka je teda zasvätený Matke Božej.

Mariánske modlitby a pobožnosti - prejav lásky veriaceho ľudu k svojej Matke

Vo východných kresťanských cirkvách, ktoré neprešli ťažkým a nepokojným obdobím reformácie, vládla vždy hlboká a úprimná úcta k Preblahoslavenej Panne a grécka modlitba „Pod tvoju ochranu“ je najstarším a azda aj najkrajším vyjadrením viery v účinnosť Máriinho príhovoru. Ako som už spomenul, najvýznamnejší mariánsky sviatok východnej cirkvi - Zosnutie Presvätej Bohorodičky je totožný so západným sviatkom Nanebovzatia. Nesmierne dôležitú úlohu vo vyjadrení mariánskej úcty východného kresťana zohrávajú ikony Presvätej Bohorodičky. Slávny hymnus Akatist k Presvätej Bohorodičke, ktorý vznikol pravdepodobne v VI. storočí, je nádherným príkladom hlbokej a tajomstvami Evanjelia preniknutej mariánskej úcty východných kresťanov.
V západnej cirkvi sa stal najobľúbenejšou mariánskou modlitbou sv. ruženec. Táto opakujúca sa modlitba vychádza zo starovekej tradície prvých kresťanov. Počet 150 (počet všetkých modlitieb „Zdravas´ Mária“ v radostnom, bolestnom a slávnostnom ruženci), je odvodený od počtu žalmov v Knihe žalmov. Od 12. storočia sa v západnej cirkvi objavuje forma „počítania zdravasov“. Za autora sv. ruženca je podľa legendy považovaný sv. Dominik. Definitívnu formu sv. ružencu, ako ho poznáme dnes, mu dal v 15. storočí  dominikán bl. Alan de la Roche.
 
Spracoval D. -  pokračovanie v ďalšom čísle