Ján Pavol II.:

Osem veľkých starostí sveta

Pápež  Ján  Pavol II. je presvedčený, že národy a ich vodcovia musia čeliť ôsmim  kľúčovým výzvam, ak chcú dosiahnuť spravodlivejší svet. A týchto  osem starostí má spoločného menovateľa: postaviť každého muža  a každú ženu  do centra rozvoja. Tieto úvahy o situácii vo svete  prezentoval pápež Ján  Pavol II. 10. januára 2002 veľvyslancom  krajín akreditovaných pri Svätej  stolici.Rímska agentúra ZENIT  podáva súhrn týchto výziev spolu s  predchádzajúcimi výrokmi  Svätého Otca i predstaviteľov Vatikánu pri  OSN.

1. Ochrana  života

Podľa Jána Pavla II. prvou výzvou, ktorej svet  čelí,  je obrana posvätnosti ľudského života za každej okolnosti najmä  v  súvislosti s výzvami genetickej manipulácie. Jeho dôraz na  „každú okolnosť“  pripomína minulé diskusie katolíkov. Niektoré  skupiny pro-life zastávajúce sa  ochrany ľudského života v jeho  najranejšej etape pochybovali, či by mali  vyvíjať rovnaké úsilie  aj pri treste smrti. Niektorí z nich dokonca  schvaľovali tento  najvyšší trest.
Iní, ktorí s ním nesúhlasili, nesnažili sa  presadzovať  jeho zrušenie, keď cítili, že trest smrti má širokú podporu  obyvateľstva.  Pri jednej horlivej diskusii sa Ján Pavol II o tejto otázke.  jasne vyjadril:
„Nová evanjelizácia volá po takých nasledovníkoch  Krista,  ktorí sú bezpodmienečne za život - takých, ktorí chcú  hlásať evanjelium  života, sláviť ho a slúžiť mu v každej situácii.“  Svätý Otec to povedal počas  svätej omše v dóme v St. Louis  v USA 27. januára 1999 a dodal: „Znamením  nádeje je rastúce  uznávanie skutočnosti, že dôstojnosť ľudského života nesmie  byť  nikdy nikomu odňatá ani v prípade niekoho, kto spáchal veľké  zlo. Moderná  spoločnosť má prostriedky na svoju ochranu bez toho,  aby zločincom  definitívne odobrala možnosť obrátenia. Znovu  pripomínam výzvu, ktorú som  vyslovil nedávno na Vianoce, aby  sa zrušil trest smrti, ktorý je krutý a  nepotrebný.“
Svätý  Otec však zašiel ešte ďalej. Predchádzajúci deň na letisku  v prítomnosti  Billa Clintona vyhlásil: „Zvoliť si život znamená odmietať  každú  formu násilia - násilia chudoby a hladu, ktoré utláča toľké ľudské  bytosti, násilia ozbrojeného konfliktu, ktorý nerieši, ale  iba zväčšuje  rozdelenia a napätia, násilia zvlášť nemorálnych  zbraní ako pozemné míny,  násilia obchodu s drogami, násilia rasizmu  a násilia bezmyšlienkovitého  poškodzovania prirodzeného životného prostredia.“
Ján  Pavol II. je  presvedčený, že by bolo veľkou chybou zredukovať  „kultúru života“ na ochranu  práv nenarodených detí. Aby bola  vierohodná, musí sa rozšíriť na celý pojem  života od počatia  až po jeho prirodzený koniec. Trvá tiež na obrane života  najmä  v súvislosti s výzvami genetickej manipulácie. Toto je podľa  pápeža  vari najväčšia výzva, ktorej človek dnes čelí. Varuje, že  možnosti vedeckého  výskumu môžu urobiť z človeka najmä v prvých  chvíľach  jeho existencie  nástroj experimentovania alebo  materiál obetovaný v prospech farmaceutického  priemyslu.

2.  Napomáhanie rodiny

Druhou výzvou je napomáhanie rodiny  ako  základnej bunky spoločnosti. Dokonca ešte pred jej etickým a  náboženským  rozmerom Svätý Otec prezentuje rodinu ako ľudskú  a sociálnu skutočnosť: „V  podmienkach globalizovanej spoločnosti,  ktorá občas redukuje ľudí iba  na úroveň štatistiky,  je rodina  prvým miestom, kde sa prekonávajú  čisto funkčné vzťahy, aby  sa založili medziľudské vzťahy bohaté na vnútornú  hĺbku, nezištnosť  a sebaobetovanie. V rodine  muž, žena a dieťa nie sú  konzumentmi, ale  osobami s krstným menom a priezviskom,“ vyhlásil Ján Pavol  II.  15.októbra 2000 počas Veľkého jubilea rodín v Ríme.
V príhovore  k  Rímskej róte 11. februára 2002 Svätý Otec varoval pred „všetko prenikajúcou  kultúrou individualizmu, ktorá má tendenciu obmedzovať a ohraničovať  manželstvo a rodinu na súkromnú oblasť“. Pri Jubileu rodín ešte povedal:  „Cirkev tiež vie - a naša každodenná skúsenosť to potvrdzuje -  že keď sa  tento pôvodný plán vo svedomí človeka zatemní, zapríčiní  to nevyčísliteľnú  škodu spoločnosti. Ako ukázali mnohé sociologické  štúdie, zločiny,  samovraždy, chudoba a vytláčanie ľudí na okraj  spoločnosti rastú  so zvyšovaním sa počtu rozvodov.“

3.  Odstránenie chudoby

Treťou  výzvou je podľa pápeža Jána Pavla  II. „odstránenie chudoby  pomocou napomáhania rozvoja, zníženia  zadĺženosti a otvorenia  medzinárodného obchodu“. V týchto  rokoch ukázali konferencie OSN o  rozvoji, že snahy znížiť chudobu vo  svete na polovicu boli nedostatočné. V  tejto situácii predstavitelia Vatikánu  stále viac naliehajú na to, aby  politika zameraná na odstránenie chudoby  urobila z každého človeka hlavného  tvorcu svojej budúcnosti.   Stály pozorovateľ pri OSN arcibiskup Diarmuid  Martin 27. marca  2002 na stretnutí Komisie OSN pre ľudské práva  povedal: „Smutnou  skutočnosťou je, že mnohí ľudia, možno dnes už väčšina,  nemajú prostriedky,  ktoré by im umožnili zaujať účinné a ľudsky dôstojné  miesto v rámci  produktívneho systému, v ktorom je práca skutočne podstatnou  vecou. Chudobu  dnes treba definovať nie jednoducho ako nedostatok  ekonomických prostriedkov,  ale skôr ako neschopnosť úplne realizovať ľudský  potenciál daný  Bohom, ktorým je každý človek, muž či žena, obdarený. Boj  proti chudobe,  o ktorej sa teraz priznáva, že je zásadným ostro  vystupujúcim rozmerom  každej rozvojovej politiky, musí byť o tom, aby sa  ľuďom umožnilo uvedomiť  si ich Bohom daný potenciál.“
K riešeniu tejto  výzvy Ján Pavol  II. má dve špecifické požiadavky. V prvom rade vyzýva k  zníženiu  zadĺženosti rozvojových krajín. Štúdie Svetovej banky a  Medzinárodného  menového fondu ukazujú, že vysoká zadĺženosť znižuje verejné  prostriedky určené na školstvo a zdravotníctvo. Jeho druhou požiadavkou  je  otvorenie medzinárodných trhov, pretože prístup krajiny na svetové  trhy má  priamy dopad na ekonomický blahobyt jej občanov. Táto požiadavka  sa zvlášť  týka USA a Európy, ktorí hlásajú otvorenie trhov, ale pritom  zvyšujú daňové  bariéry na produkty rozvojových krajín.

4.  Ľudské práva

Štvrtou výzvou  Svätého Otca je rešpektovanie ľudských  práv vo všetkých situáciách so  zvláštnym zreteľom na tých najzraniteľnejších  - deti, ženy a utečencov. V  príhovore v Pápežskej akadémii  pre život 27. februára 2002 Svätý  Otec uviedol, že „vážnu hrozbu  predstavuje nesprávny výklad práv  človeka považovaných za subjektívne  práva jednotlivca alebo skupiny bez  súvislosti s pravdou o  ľudskej prirodzenosti. Toto viedlo k tomu, že dokonca  i demokratické  systémy vlád sa zvrátili na efektívny  totalitarizmus.“

5.  Odzbrojenie

Piatou prioritou Jána Pavla II. je  odzbrojenie,  zredukovanie predaja zbraní chudobným krajinám a konsolidácia  mieru po ukončení konfliktov. Mons. Francis Chullikat, vedúci  delegácie  Svätej stolice, mal 8. apríla 2002 príhovor na Výbore  konferencie 2005 na  tému dohody o nešírení nukleárnych zbraní.  Zdôraznil, že konferencia o  odzbrojení je paralyzovaná: „Jedna  zo strán Dohody o antibalistických  raketách oznámila odstúpenie  od dohody. Atómové zbrane sa stále udržujú na  rovnakej úrovni  pohotovosti. Varovanie Medzinárodného súdneho dvora, aby sa  dokončili  rokovania o likvidácií zbraní, sa ignoruje. Ešte vážnejším  problémom  ako zastavenie rokovaní je zreteľné rozhodnutie nukleárnych  mocností  udržať si atómové zbrane na kritickej pozícii ich vojenskej  doktríny.  Stará politika nukleárneho odstrašovania, ktorá prevládala v  období  „studenej vojny“, musí teraz viesť ku konkrétnym opatreniam  v oblasti  odzbrojovania. Pravidlo zákona nemôže tolerovať pokračovanie  doktrín, ktoré  považujú vlastníctvo atómových zbraní za zásadnú  otázku.“ Ján Pavol II. sa  v tejto otázke osobne angažoval najmä  v roku 1999, keď povzbudzoval  medzinárodné spoločenstvo, aby  prijalo Konvenciu z Ottawy proti výrobe  pozemných mín, ich  skladovaniu a obchodovaniu s nimi. Vatikán ich na summite  v  Nikarague označil za „studené a slepé nástroje ničenia, ktoré sa plánujú,  vyrábajú a používajú na zranenie alebo zabíjanie ľudí“.  Dôrazne žiadal o boj proti  tomuto obchodu so smrťou.  V interview pre Rádio Vatikán stály  pozorovateľ Svätej stolice pri OSN v New  Yorku arcibiskup Renato  Martino pripomenul, že tieto typy zbraní spôsobujú  300 000  mŕtvych každý rok, väčšina z nich z radov civilného  obyvateľstva.

6.  Zdravotnícka starostlivosť pre všetkých

Šiestou  výzvou je „boj  proti hlavným chorobám a prístup chudobných k základnej  lekárskej  starostlivosti a liekom“. V liste konferencii o etike, vede a  medicíne v Poľsku v dňoch 5. a 6. apríla 2002 pápež napísal, že „niektoré  rozvojové krajiny nemajú prístup k základným liekom, pretože ich predaj  nie  je ekonomicky zaujímavý pre farmaceutický priemysel“.
Počas  stretnutia  Svetovej organizácie pre obchod na tému práv intelektuálneho  vlastníctva v  Ženeve v dňoch 18. - 22. júna 2001 arcibiskup Diarmuid  Martin  povedal: „Kríza AIDS spolu s problémom návratu a šírenia  sa starších typov  infekčných chorôb ako malária a tuberkulóza,  tvorí všeobecnú pohromu  dramatických rozmerov. Oprávnené záujmy  farmaceutického priemyslu treba  vyvážiť s potrebami chudobných  krajín vzhľadom na príslušné lieky. Nie je  možné eticky zdôvodniť  stanovenie najvyšších možných cien, aby sa pritiahli  investori  a zachovať i posilniť výskum a nebrať do úvahy zásadné sociálne  faktory.“ V tejto súvislosti Cirkev navrhuje úplný, všeobecný  prístup k  základným liekom, čo bude zrejme vyžadovať uzákonenie  obnoveného  diferencovaného cenového systému, ktorý dokáže zachovať  výskum a rozvoj aj v  budúcnosti. Luxusné a nepodstatné farmaceutické  produkty, ako napríklad  kozmetika, by mohli niesť časť bremena  financovania výskumu a rozvoja  základných liekov,“navrhol  arcibiskup Martin.

7. Zachovanie životného  prostredia

Siedmou  výzvou je „ochrana životného prostredia a prevencia pred  prírodnými katastrofami“.  Počas generálnej audiencie 17. januára 2001 vyzval  Ján Pavol II.  k ekologickému obráteniu“: „Človek, najmä v našej dobe, bez  váhania zdevastoval zalesnené planiny a údolia, znečistil vody,  znetvoril  prirodzené prostredie zeme, urobil vzduch nedýchateľným,  zničil  hydrogeologické a atmosferické systémy, premenil nádherné  oblasti prírody na  púšte a realizoval nekontrolovateľnú industrializáciu  a degradoval tak  „kvetinový záhon“- aby som použil obraz Danteho  Alighieriho - ktorým je zem,  náš domov,“ vyslovil sa Svätý Otec  a zdôraznil: „Ľudia musia povzbudzovať  a podporovať ekologické  obrátenie, ktoré v posledných desaťročiach urobilo  ľudstvo  citlivejším na katastrofu, ku ktorej sa blíži. V stávke je teda  nielen „fyzická ekológia“, ktorá sa týka zabezpečenia prirodzeného  prostredia  pre rôzne živé bytosti, ale aj „ľudská ekológia“,  ktorá robí existenciu  stvorení dôstojnejšou tým, že ochráni základné  dobro života vo všetkých jeho  prejavoch a tým, že pre budúce generácie  pripraví životné prostredie, ktoré  bude viac v zhode s plánom Stvoriteľa.

8.  Aplikovanie  zákona

Ôsmou a poslednou výzvou je  dôsledné aplikovanie medzinárodného práva  a konvencií. Hoci  Katolícka cirkev kritizuje maltuziánsku alebo  relativistickú politiku  istých inštitúcií OSN, je súčasne jedným z  najhorlivejších spojencov  tejto inštitúcie. Cirkev vidí Spojené národy ako  fórum na zabezpečenie  dialógu medzi národmi a rozvoja ako aj na  zabezpečenie medzinárodného  práva. Na miléniovom summite OSN v New Yorku  8. septembra 2000  spomenul vatikánsky štátny sekretár kardinál Angelo Sodano  štyri  základné povinnosti tejto inštitúcie: „Zachovanie a napomáhanie  pokoja na celom svete, napomáhanie rozvoja, napomáhanie ľudských  práv a  zabezpečenie rovnosti všetkých jej členov.“
 
podľa Z/ TK KBS