Chudobní sú úžasní ľudia. V istý večer, keď sme vyšli z domu, zobrali sme z ulice štyri osoby. Jedna z nich bola v žalostnom stave. Vravela som sestrám: „Postarajte sa o tieto tri osoby. Ja sa postarám o tú jednu, ktorá sa zdá byť v najhoršom stave.“ Postarala som sa o ňu s láskou, akej som bola schopná. Položila som ju na lôžko a na jej tvári sa objavil krásny úsmev. Chytila ma za ruku a povedala iba jedno slovo: „Ďakujem“. Potom zomrela.
Deťom, chudobným a všetkým tým, ktorí trpia a sú opustení, dávajme vždy
radostný úsmev. Dávajme im nielen našu starostlivosť, ale aj naše srdce.
Hoci nie vždy môžeme dať veľa, vždy môžeme dať radosť, ktorá vyviera
z milujúceho Božieho Srdca. Preto vždy, keď idete ku chudobným, buďte plní
radosti.
Nehľadajte Ježiša v ďalekých krajinách - tam nie je. Je blízko vás,
je s vami. Nech vaša lampa vždy žiari a budete Ho vždy vidieť. Plňte túto
lampu kvapkami lásky a uvidíte, aký sladký je Boh, ktorého milujete.
Raz sa mi stalo, že som zobrala z ulice človeka pokrytého špinou a hmyzom, ktorý ho za živa zožieral. Iba jeho tvár zostala čistá. Po celom tele sa hmýril hmyz. Zobrala som ho do nášho domu. Vtedy povedal: „Žil som na ulici ako zviera. Umriem ako anjel, obkolesený láskou a starostlivosťou“. Tri hodiny nám trvalo, kým sme ho dali do poriadku, odstránili špinu a hmyz z celého tela. „Sestra, idem do domu Boha“ - povedal a po týchto slovách skonal. Naozaj, s takým pekným úsmevom na tvári musel ísť do domu Boha. Nikdy som nevidela taký úsmev. Bol to človek, ktorý žil na ulici sťa zviera, za živa jedený hmyzom. A predsa mal odvahu. Hľadel do budúcnosti s nádejou. Na jeho tvári sa zračili pokoj a radosť, pretože mu niekto preukázal lásku, ktosi ho chcel, ktosi mu pomohol zomrieť v pokoji s Bohom.
Celý svet je plný strašného utrpenia a hladu po láske. Zaveďte teda do vašej rodiny spoločnú modlitbu a zapojte do nej vaše deti. Naučte ich modliť sa. Dieťa, ktoré sa modlí, je šťastné. Rodina, ktorá sa modlí spolu, je súdržná. Toľko počujeme o rozbitých rodinách. A zamýšľame sa nad nimi: prečo sa tak stalo? Myslím, že príčinou ich rozbitia bola chýbajúca spoločná modlitba. Nikdy ich pred Bohom nespájala spoločná modlitba.
Naše skutky lásky nie sú ničím iným ako prácou pre mier. Konajme ich
s ešte väčšou láskou a účinnejšie, každá a každý vo svojom každodennom
živote. Vo vašom dome i u susedov je vždy ten istý Kristus, ktorý hovorí:
Bol som hladný: netúžil som iba po pokrme, ale aj po pokoji, ktorý
vychádza z čistého srdca.
Bol som smädný: netúžil som iba po vode, ale po pokoji, ktorý hasí
túžbu po vojne.
Bol som nahý: nechýbal mi iba odev, ale aj tá úžasná dôstojnosť, s
ktorou by sa mali muži i ženy správať k svoju telu.
Bol som bezdomovcom: netúžil som iba po prichýlení v dome postavenom
z tehly, ale túžil som aj po srdci, ktoré chápe, ktoré chráni a ktoré miluje.