Mojžiš, už ako dospelý muž, pásol stáda oviec v pustých horách v kraji
Madián. Tu si založil svoju rodinu a staral sa o ňu. Nezabúdal však na
svoj ľud, ktorý tak ťažko žil a pracoval v Egypte pod nadvládou faraóna.
Raz pri strážení oviec zbadal horiaci krík, ktorý sa však nespaľoval,
len stále horel. Keď sa k nemu blížil, začul silný hlas:
„Mojžiš, Mojžiš!“
On odpovedal: „Tu som!“ Vedel, že s ním hovorí Pán Boh, a preto si
zakryl tvár.
Pán Boh pokračoval: „Nepribližuj sa sem, vyzuj si svoje sandále, lebo
táto zem je svätá! To som ja, Boh tvojho otca a tvojich predkov. Videl
som utrpenie tvojho ľudu v Egypte a vyvediem ho z otroctva do sľúbenej
krajiny. Teba som si vybral, ty vyvedieš svoj ľud z Egypta!“
Mojžiš sa však necítil byť hodným takejto úlohy, ale Pán Boh mu ukázal
svoju moc na zázrakoch. A keď sa Mojžiš spýtal: „Kto si? Aké je tvoje meno?“,
Pán Boh mu odvetil: „Jahve“ - „Ja som, ktorý som!“.
Podľa príkazu samého Pána Boha Mojžiš vstal a šiel späť do Egypta.
Keď prehovoril spolu so svojím bratom Áronom k Izraelitom, že Pán počuje
a vidí ich ťažký život, začali sa klaňať a prosiť Pána Boha o pomoc. Faraón
však nechcel pustiť izraelský ľud zo svojho otroctva a ešte tvrdšie a horšie
s ním zaobchádzal.