Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej
nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.
(Zjv 12, 1)
Teológovia zhodne zdôrazňujú, že prítomnosť Márie na stránkach Evanjelií
je diskrétna. Mária nehovorí veľa, najčastejšie pozorujeme jej veľkú pokoru,
vieru a pripravenosť slúžiť blížnym. Nepriťahuje pozornosť na seba, všade
kde je, je kvôli Synovi. Možno práve pre tú pripravenosť slúžiť je prítomná
vo všetkých najdôležitejších momentoch dejín spásy zaznamenaných v Evanjeliách.
Práve jej ako prvej zveril Boh vo chvíli Zvestovania tajomstvo Vtelenia.
Mária sprevádza Syna od chvíle Jeho počatia, cez narodenie, začiatok verejného
účinkovania, až po smrť na kríži. Je tiež vo Večeradle, keď sa rodí Cirkev
naplnená Duchom Svätým.
Objavenie a pochopenie významu všetkých novozákonných textov, ktoré
sa týkajú Panny Márie, spojitostí medzi týmito textami, ich umiestnenie
v kontexte celého Svätého Písma, bude trvať dlhé stáročia. Ale kým budú
sformulované mariánske dogmy, Mária bude prítomná v živote veriacich. Už
v prvých storočiach kresťanstva, skôr, ako sa začali o Márii vyjadrovať
teológovia, Boží ľud na ňu pamätal, ctil si ju a utiekal sa k nej. A Panna
Mária sa za tento ľud prihovárala u svojho Syna...
Prvotinami všetkých Písiem sú Evanjeliá, a prvé z nich je Evanjelium
Jána. Nik nemôže pochopiť jeho význam, ak nespočinul v náručí Ježiša a
nedostal od Neho Máriu za Matku. (Orygenes, O Evanjeliu sv. Jána)
Mária - nová Eva
V 2. storočí Justín a Irenej uvažovali o Márii ako o druhej Eve. Eva
sa postavila proti Bohu, Mária je verná. Eva bola akoby náčrtom, Mária
je zdokonalením Božieho plánu, ktorý prvá žena zničila. Mária prijíma úlohu
Evy spred pádu, vracia svet do chvíle, keď ešte nezavládol hriech.
Theotokos - je Mária Matkou Boha?
Odpoveď na túto otázku dal Efezský snem (431 po Kr.) Tento snem bol
poznačený veľkým sporom biskupov Nestória, patriarchu Konštantinopola a
sv. Cyrila, patriarchu Alexandrie o to, či máme právo nazývať Máriu Matkou
Božou (Theotokos). Tento titul bol Márii prisudzovaný modliacim sa ľudom
už viac ako sto rokov. Nakoniec sa ním začali zaoberať teológovia. Nestórius
tvrdil, že Máriu nemožno nazývať Matka Božia, lebo je len matkou ľudskej
prirodzenosti Ježiša, čiže nie je Theotokos, ale Christotokos. Boh nemôže
byť podľa neho zrodený stvorením. Nestóriovo učenie viedlo k tvrdeniu,
že Ježiš mal dve úplne odlišné prirodzenosti: božskú a ľudskú, ktoré
zostávali vedľa seba a zachovávali si svoje vlastnosti. Cyril protestoval
proti takémuto chápaniu Ježiša, lebo popieralo jednotu Boha a človeka v
osobe Krista. Učil, že Mária neporodila takého istého človeka ako iní ľudia,
ale Syna Božieho, ktorý sa stal človekom. „Máme ju nazývať Bohorodičkou?
Nepochybne, lebo počala a porodila Boha-Slovo, ktoré sa stalo človekom.
Tento titul uznávali všetci pravoverní Otcovia Východu i Západu.“ („Listy
mníchom“).
Koncil dal zapravdu sv. Cyrilovi a vyhlásil, že v Kristovi sa „uskutočnilo
zjednotenie dvoch podstát (...). Pre toto zjednotenie bez omylu veríme,
že svätá Panna je Matkou Boha“.
Ešte dlho po skončení koncilu musel sv. Cyril brániť učenie o tom,
že Mária je Bohorodička.
Úvahy teológov o Nepoškvrnenom Počatí a Nanebovzatí predbehla viera
Božieho ľudu. Zásluhu na rozvoji časti teológie venovanej Matke Božej -
mariológie - možno pripísať najmä uvažovaniu o týchto dvoch tajomstvách.
Uplynie mnoho storočí, kým bude táto myšlienka sformulovaná v dogmách.