Posledný list sv. Maximiliána matke

K  20. výročiu svätorečenia Maximiliána Kolbeho, otvorili archívy v Niepokalanowe,  „meste  Nepoškvrnenej“, ktoré tento kňaz sám vybudoval.  Medzi dokumentmi svätca sa  našiel aj jeho posledný list, ktorý  napísal matke.
List vyjadruje nežnosť  neprejavovanú v iných  jeho listoch. Jeho obsah poukazuje na to, že jeho obeta  -  keď dobrovoľne ponúkol svoj život namiesto otca rodiny odsúdeného  na smrť v  Osvienčime - dozrievala po celý jeho život. Otec  Kolbe matke  napísal:
„Drahá matka, koncom mája som prišiel  železničným konvojom do  koncentračného tábora Osvienčim.  Som úplne  v poriadku, drahá mama. Môžeš byť  pokojná,  čo sa týka mňa a môjho zdravia, pretože dobrý Boh je všade  a myslí s  veľkou láskou na každého a na všetko. Bolo  by lepšie, keby si mi nepísala,  dokiaľ Ti nepošlem ďalší  list, pretože neviem, ako dlho tu budem. S  láskavými pozdravmi  a bozkami, Rajmund Kolbe.“
Dňa 14. augusta 1941  dali pátrovi  Kolbemu smrtiacu injekciu v bunkri smrti osvienčimského tábora.  Predchádzajúce týždne nedostal nič na jedenie ani na
pitie  a živoril v bunkri  spolu so štyrmi zo 16 spoluväzňov ako trest  za pokus väzňov o útek. Páter  Kolbe zomrel ako posledný.
Rok  po svojom zvolení za pápeža Ján Pavol II. v  Osvienčime povedal: „Maximilián  Kolbe konal ako Ježiš: neutrpel smrť, ale  daroval svoj život.“
Tento  výrok sa viaže na slová, ktoré páter Kolbe napísal  niekoľko  dní pred okupáciou Poľska nacistami 1. septembra 1939:
„Trpieť,  pracovať a umrieť ako rytier nie prirodzenou smrťou, ale napríklad s  guľkou v  hlave, spečaťujúc tak našu lásku k Nepoškvrnenej  ako skutočný rytier, prelievajúci vlastnú krv do poslednej  kvapky, aby sa urýchlilo jej víťazstvo  nad celým svetom.  Neviem o ničom, čo by bolo vznešenejšie.“
 
Z/ TK  KBS