2. „Eutanázia znamená v preklade "dobrá smrť". Nevystihuje to vari
podstatu eutanázie?...“
- Čo je to dobrá smrť? Myslím, že každý človek túži zomrieť s "čistým
štítom", aj ten, ktorý sa pokladá za neveriaceho. Myslím, že každý podvedome
cíti, že raz, keď prejde hranicou smrti, bude musieť podať akési "vyúčtovanie"
za to, ako so svojím životom nakladal. Bude musieť "vyúčtovať", koľko lásky
preukázal druhým, alebo naopak, ako hlboko bol vnorený do vlastného sebectva.
Myslím, že je prirodzenou túžbou každého človeka zomrieť v kruhu ľudí,
ktorí ho majú radi, ktorí ho vo svojej láske odovzdajú Bohu - večnej Láske.
Eutanázia ako dobrovoľná alebo kvázi dobrovoľná samovražda či akési "zabitie
zo súcitu" znemožňuje takéto zomieranie s "čistým štítom". A oberá zomierajúceho
tiež o právo zomrieť v kruhu milujúcich osôb, pretože, podľa môjho presvedčenia,
kto má svojho blízkeho skutočne rád, nemôže pripustiť, aby odišiel z tohto
sveta ako niekto, kto už nemá vôbec žiadnu cenu, a preto ho treba - prepytujem
- utratiť ako nevyliečiteľne choré zviera.
3. „Eutanázia je "ošemetná" záležitosť. Ani názor kresťanov na ňu
nie je jednoznačný...“
- Som presvedčený, že každý kresťan, ktorý berie svoju vieru aspoň
trocha vážne, má na eutanáziu jednoznačný názor a zaujíma k nej odmietavý
postoj. Tento postoj vychádza z nedotknuteľnosti každého ľudského života,
ktorú určil sám Stvoriteľ a zakotvil ju aj v Desatore, v prikázaní "Nezabiješ!".
Eutanázia je veľkým zlom, ktoré pošliapava ľudskú dôstojnosť a pohŕda nedotknuteľnosťou
ľudského života, ktorá bola vložená Stvoriteľom do srdca každého človeka
bez rozdielu, teda nielen kresťana.
Istý môj priateľ, onkológ z Ukrajiny, mi raz na margo eutanázie povedal:
"Eutanázia je výsmechom celej lekárskej vedy. Ak ju pripustíme, nemusíme
sa viac snažiť o zdokonaľovanie liečebných postupov, vývoj nových liekov
na doposiaľ neliečiteľné choroby. Môžeme to celé "zabaliť" a mlčky sa prizerať,
ako pacienti síce bezbolestne, ale v zúfalstve a beznádeji zomierajú vďaka
nášmu "súcitu"."
Ak pripustíme eutanáziu ako riešenie zdanlivo neriešiteľných situácii
pacientov v terminálnom štádiu choroby, onedlho môže prísť nejaký šialenec
s "geniálnym" nápadom, že neriešiteľnú situáciu v dôchodkovom zabezpečení
treba riešiť napríklad eutanáziou "zo zákona" pre všetkých ľudí od určitého
veku. Eutanázia, akokoľvek by sa zdala najrozumnejším východiskom z ťažkej
situácie trpiaceho človeka, mu vždy neporovnateľne viac ublíži, ako pomôže.
4. „Eutanázia neodporuje základnému ľudskému právu na život, pretože
je vyjadrením "slobodnej"vôle zomierajúceho...!
-Tento pseudoargument je úplným nezmyslom. Eutanázia je veľmi vážnym
ohrozením práva každého človeka na život, hoci sa nám jej propagátori snažia
nahovoriť čosi iné. Legálna "vražda zo súcitu" sa môže stať veľmi dobrým
právnym "rúškom" na zbavovanie sa "nepohodlných ľudí". Je napríklad verejným
tajomstvom, že starí ľudia z Holandska, kde je eutanázia legálna, utekajú
do starobincov v susednom Nemecku, kde eutanázie ešte legálne nie sú, pretože
majú strach, že by sa mohli stať obeťou "vraždy zo súcitu". Kto si prečíta
napríklad nedávno vydanú "Kroniku medicíny" dočíta sa v nej čosi v tom
zmysle, že "človek 21. storočia je konečne na takom stupni rozvoja svojich
poznatkov na poli medicíny, že musí prehodnotiť, či je únosné snažiť sa
udržiavať "neplnohodnotný" život, teda rozumej napr. život "nechceného"
nenarodeného dieťaťa, život zdravotne alebo mentálne postihnutého, či starca,
alebo radšej sa snažiť o zdokonaľovanie "plnohodnotného" života. Takéto
uvažovanie mi naháňa skutočne strach a veľmi mi pripomína nacistickú ideológiu.
Teda eutanázia skutočne popiera najzákladnejšie ľudské právo - právo na
život.
5. „Podľa prieskumu verejnej mienky z decembra roku 2000 s eutanáziou,
usmrtením ťažko chorého človeka zo súcitu, súhlasí 56 % obyvateľov Slovenska.
Čiže väčšina...“
- Ako novinár sa musím dotknúť oboch fenoménov zahrnutých v tomto "argumente".
Najprv samotnému zarážajúcemu faktu veľmi vysokého "skóre" pre zástancov
eutanázie, potom ale tiež fenoménu prieskumu verejnej mienky.
Pravdu povediac po minuloročnej zúrivej ofenzíve zástancov umelých
potratov proti kampani "Človekom od počatia" a názoroch, ktoré v nej odzneli,
sa na našom Slovensku už nečudujem ničomu. Je úplne zrejmé, že len veľmi
ťažko môžeme nazývať Slovensko kresťanským, pretože postoje a skutky jeho
obyvateľov sú úplne nekresťanské. Je pochopiteľné, že ľudia, ktorí nemajú
v úcte nenarodený ľudský život, nepokladajú život chorého, starého, či
jednoducho "neproduktívneho" človeka za hodný ochrany. Súhlas s vraždou
zo súcitu môže byť tiež prejavom neochoty či neschopnosti prejaviť svojim
blízkym lásku konkrétnou pomocou, konkrétnou starostlivosťou v starobe
či chorobe. Pre mnohých môže byť tzv. vražda zo súcitu zbavovaním sa zodpovednosti
za im zvereného chorého či starého človeka.
K fenoménu prieskumov verejnej mienky by som chcel povedať len toľko:
Počas verejnej diskusie k návrhu zakotviť v slovenskej ústave právnu ochranu
ľudského života od počatia som sa stretol s prieskumami verejnej mienky,
či anketami, v ktorých bolo takmer 100 percent opýtaných proti tomuto návrhu.
Myslím, že mnohí z opýtaných ani nevedeli, k čomu sa vyjadrujú. Je rozdiel,
či sa niekoho spýtate, či súhlasí s tým, že žena má právo rozhodovať o
počte svojho potomstva, alebo či sa ho spýtate, či súhlasí s tým, že žena
má právo rozhodnúť sa o zabití svojho nenarodeného dieťaťa. Takéto nejednoznačné
otázky v prieskumoch verejnej mienky či anketách sú veľmi dobrým nástrojom
na manipulovanie verejnej mienky. Dobre známy sovietsky vtip o štatistike
by sa dal dnes azda modifikovať. "Sú tri stupne klamstva. Klamstvo, väčšie
klamstvo a prieskum verejnej mienky."
6. „Eutanázia je legalizovaná v Holandsku a v americkom štáte Oregon.
Popritom je tolerovaná v Švajčiarsku, Belgicku a Kolumbii. Ak sa chceme
zaradiť do "rodiny moderných národov", musíme akceptovať aj tieto "pokrokové"
prvky v ich zákonodarstve...“
- Ľudský život je hodnota, ktorej nedotknuteľnosť zveril Stvoriteľ
celému ľudstvu. Na ľudský život nemá právo siahnuť nik, či je to občan
"vyspelého" štátu alebo štátu v "treťom svete" Nekritické prijímanie morálneho
odpadu zo západu v mene našej "euroatlantickej orientácie" je veľmi ponižujúce.
Ženieme sa do niečoho, čo sa pomaly ale isto morálne rozpadá. Kultúra smrti,
ktorej holduje tzv. vyspelý svet, vedie jedine k rozkladu. Euroatlantická
orientácia sa pre našich politických predstaviteľov a prostredníctvom nich
pre celý štát stala akýmsi zlatým teľaťom, ktorému sa klaniame a podriaďujeme
mu všetko. Robíme zo seba hlupákov, ktorých tí "múdri" zvonka musia vo
všetkom poúčať a ktorým sme pre vidinu euromince s Bratislavským hradom
ochotní obetovať všetko. Vrátane kresťanských postojov. Namiesto toho,
aby sme sa snažili spoločenstvo európskych štátov združených v EÚ obohatiť
o svoje kresťanské korene, svedectvo živej viery uskutočňovanej v každodennom
živote, nekriticky sme prijali ten najhorší morálny odpad a čudujeme sa,
kam to s našou spoločnosťou speje.
7. „Môžete vôbec ponúknuť nejakú alternatívu k eutanázii?“
-Samozrejme, môžeme. Je ňou hlavne obnova kresťanskej lásky v rodinách,
v ktorých budú môcť starí a chorí ľudia spokojne zomrieť. Alternatívou
k eutanázii, ktorá je vždy zúfalým výkrikom chorého o zľutovanie a pomoc,
je hospicové hnutie založené na princípoch kresťanskej lásky a solidarity.
Našou najdôležitejšou úlohou je vrátiť ľuďom zmysel života v situáciách
, keď ho stratili, a preto uvažujú o eutanázii. A ako ľuďom vrátime zmysel
života? Jednoducho tým, že pocítia našu lásku a začnú sa cítiť "chcení".
Ďaľšou dôležitou úlohou je rozvoj paliatívnej medicíny, ktorá umožní
čo najefektívnejšiu liečbu bolesti. A samozrejme je nevyhnutné, aby
štát zabezpečil také podmienky, v ktorých bude možné dôstojné a skutočne
účinné liečenie každého pacienta bez rozdielu.
V novej slovenskej vláde sa mnohí ministri hlásia ku kresťanskej viere,
ba dokonca kresťanstvo je priamo zakotvené v názvoch dvoch vládnych strán.
No opatrenia v oblasti zdravotnej starostlivosti či sociálneho zabezpečenia,
plánované od budúceho roka, nemožno označiť inak, ako sociálna eutanázia.
Mnohí pacienti budú zomierať preto, lebo štát im odmieta poskytnúť ústavou
garantovanú zdravotnícku starostlivosť či základné existenčné prostriedky.
Musím povedať, že platený pobyt v nemocnici, ktorí si mnohí sociálne odkázaní
či osamelí dôchodcovia jednoducho nebudú môcť dovoliť, platenie za recepty,
drahé lieky, ktoré si tiež nebudú môcť mnohí dovoliť, reštrikcie v sociálnom
zabezpečení, ktoré sa dotknú najmä tých najbezbrannejších a najviac odkázaných
na pomoc štátu, nehorázne zvyšovanie cien základných životných potrieb,
to všetko nie sú len strohé čísla, ktoré by mali naplniť rozkradnutú štátnu
kasu, ale sú to bezcitné politické rozhodnutia, za ktoré nesú zodpovednosť
aj politici, ktorí tvrdia, že sa riadia hodnotami Evanjelia. Ak náš štát
nebude stáť na princípoch ľudskej solidarity, ktorá je základnou charakteristickou
črtou kresťanských spoločností, účasť kresťanských demokratov na vláde
bude len smutným obdobím veľkého "odkresťančovania" našej vlasti . Na pleciach
ľudí, ktorí spravujú štát, leží veľké bremeno vážnej morálnej
zodpovednosti. Sú zodpovední aj za životy mnohých ľudí, ktorí pre ich
nespravodlivé a nelogické rozhodnutia neprežijú, lebo si nebudú môcť dovoliť
základnú zdravotnú starostlivosť.
Najdôležitejšou úlohou pri ponúkaní alternatívy k eutanázii je teda
ohlasovanie evanjelia života na všetkých "frontoch". Toto evanjelium života
by mala Cirkev častejšie a hlasnejšie pripomínať aj našim politikom.