Dieťatko sa narodilo

Kedysi dávno putovali hlbokým snehom tri podivuhodné postavy. Bola jasná hviezdnatá noc a krajina spala zmrznutá pod snehovou pokrývkou. Traja pocestní zaklopali na dvere jednej malej chalúpky. Otvoril im pastiersky syn Jorim a priateľsky ich pozval dnu, aby sa zohriali. Pútnici sa posilnili skromným jedlom a začali rozprávať:
„Sme traja hviezdozvestci a prichádzame zďaleka. Jedna z hviezd nám vyjavila, že sa narodilo dieťatko, ktoré láskou zmení svet - zbaví ľudí biedy, strachu, krivdy a opustenosti. A tá hviezda jasne svieti a vedie nás. Cesta je dlhá a namáhavá, ale my chceme pozdraviť nového kráľa.“
Na druhý deň zavčas rána sa traja pútnici rozlúčili a kráčali ďalej za hviezdou. Jorim bol hlboko dojatý všetkým, čo počul. Dieťa, ktoré zmení svet? Vo svete bude kraľovať láska? Hlavou mu vírilo veľa otázok a v jeho srdci narastala túžba vydať sa  na cestu: „Aj ja by som chcel privítať to dieťatko. Nech aj mne ukáže hviezda cestu.“
Rozbehol sa do dediny a tam porozprával ľuďom o svojom stretnutí a radostnej novine. Jeho nesmierna radosť zaplavila aj ostatných. Zabudli na každodenné trápenie a začali spievať a tancovať.
„Tu máš, vezmi si túto flautu,“ povedali ľudia Jorimovi na rozlúčku. „Jej tóny nech potešia teba i každého, koho stretneš, i srdce dieťatka. Porozprávaj mu o nás a o tom, po čom najväčšmi túžime.“
Jorimova cesta viedla popri osamotenom domčeku. Pred ním stál starec a rúbal drevo. Jorim mu pomohol a čoskoro bolo dreva toľko, že by vydržalo až do jari. Aj tomuto mužovi Jorim vyrozprával, kam a prečo ide. „Zima je studená a cesta ďaleká,“ riekol starec. „Vezmi si túto vlnenú deku, nech zohreje teba i dieťatko. A porozprávaj mu aj o mne.“
Jorim sa pobral ďalej, šiel stále za hviezdou. Naraz stretol malé dievčatko. Zablúdilo a plakalo. Jorim ho utíšil, zahral mu na flaute a pomohol nájsť cestu domov. Matka si šťastne privinula dievčatko do náručia. Jorim aj jej vyrozprával o troch hviezdozvestcoch a o narodení dieťatka, ktoré pomôže všetkým ľuďom. A žena mu podala bochník čerstvo upečeného chleba: „Odlom si z neho a zanes aj dieťatku. Povedz mu, že ho očakávame,“ povedala na rozlúčku.
Hviezda žiarila čoraz jasnejšie, ale Jorim na svojej dlhej púti predsa len niekoľkokrát zapochyboval: Nie všetci mu verili, ba mnohí ho často aj vysmiali. Čo keď sa hviezdozvestci mýlili? Čo povie ľuďom na spiatočnej ceste, čím ich poteší?
Konečne uvidel chudobnú chalúpku. Hviezda svietila priamo nad ňou a zalievala ju jasným svitom. Jorimovo srdce sa naplnilo veľkou radosťou.
Vošiel dovnútra a hneď spoznal troch hviezdozvestcov. Vedľa nich stáli pastieri, muž a žena s dieťatkom v náručí. Jorim prikryl ženu a dieťatko dekou, aby ich ochránil pred chladom. Potom vzal chlieb a porozdeľoval ho. Na flaute zahral melódiu, ktorá rozprávala o ľudskom trápení, o biede a osamotení, ale bola aj plná túžob a nádejí.
Jorimovi všetci porozumeli.
Späť sa mu preto kráčalo ľahko a vyhrával tak krásne ako nikdy predtým.
 
Jindra Čapek