Bozk Pánu Ježišovi

- Mamička, čo robíte? - priplichtila sa Klára ku matke do kuchyne.
- Chystám chlieb chudobnému - odvetila matka. - Vieš, Pán Ježiš povedal, že čo dáme chudobnému, dáme jemu samému. A okrem toho naozaj nemajú čo jesť.
- Aj ja by som mu chcela niečo dať.
- Dobre, zanes mu chlieb ty. Čaká pri dverách.
- Nech sa páči, - podávala ho Klára s milým úsmevom starému ufúľanému žobrákovi.
- Nie ste aj smädný? Počkajte, prinesiem vám niečo.
- Mami, on potrebuje aj mlieko, - volala Klára už od dverí.
- Iste, skoro som na to zabudla. Tu je, len ho nevylej, - podala jej matka hrnček s mliekom. -Pán Ježiš má radosť z teba, že si taká štedrá.
Keď ho vypil, dostala Klára ďalší nápad:
- Mami, iste by mu dobre padlo i hrozno.
- Tak mu ho zanes a to už stačí. - Matka šla s ňou, aby za ním zatvorila dvere.
- Nech sa páči, - podala mu Klára hrozno. - A keď budete zasa hladný, znovu k nám príďte. U nás je vždy dosť chleba.
- Ďakujem ti, maličká, - usmial sa starký a obrátil sa na odchod.
Zrazu sa Klára rozbehla za ním, chytila ho za ruku a pobozkala mu ju. Starký sa prekvapene a trochu rozpačito usmial a pohladil ju.
- Prečo si mu pobozkala ruku? - spýtala sa jej matka, keď sa Klára vrátila.
- Lebo som chcela pobozkať ruku Pánu Ježišovi za to, že ma má tak rád. Vy ste mi povedali, že ma má radšej ako vy. Neviem si ani predstaviť, ako ma môže mať niekto radšej ako vy... A povedali ste, že čo dáme chudobnému, dáme Pánu Ježišovi.

Terézia Baroková, „Najkrajší dar“