Sviatok:
západná cirkev - 3. júl
východná cirkev - 6. október
Žil: 1. storočie po Kristovi
Sv. Tomáš (v Jánovom evanjeliu nazývaný Didymus - gr. „dvojča“) pochádzal
z Galiley a bol rybárom. Po tom, ako ho Pán Ježiš povolal za jedného z
dvanástich, ho verne nasledoval na jeho cestách. Bol natoľko horlivým apoštolom,
že sa nebál zomrieť s Ježišom, keby mu hrozilo nejaké nebezpečie od neprajníkov.
Na strane druhej bol aj“nevediacim a neveriacim“. Pri poslednej večery
sa totiž Pána Ježiša opýtal: „Pane, nevieme, kam ideš. Ako môžeme poznať
cestu?“ (por. Ján 14, 5). Vtedy Pán Ježiš povedal, že On sám je Cesta,
Pravda a Život. Taktiež pochyboval o Pánovom zmŕtvychvstaní- „... ak neuvidím
na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch
a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O niekoľko dní, keď sa Pán
Ježiš opäť zjavil dvanástim, vyzval Tomáša, aby sa presvedčil o jeho
ranách a uveril, že je to naozaj zmŕtvychvstalý Pán. Až potom vyznal: „Pán
môj a Boh môj!“ (por. Ján 20, 24-29). Pre svoje pochybovanie dostal aj
meno „neveriaci Tomáš“.
Po zoslaní Ducha Svätého na apoštolov hlásal evanjelium v Perzii a
Indii. Podľa tradície zomrel v Malabare na predmestí terajšieho
mesta Madrás. Práve od sv. Tomáša sa určuje pôvod starých kresťanov sýrskeho
obradu na juhozápade Indie.
Podľa legiend obrátil na vieru manželku kráľa, ktorý ho dal zatknúť.
Potom ho pohanskí kňazi prebodli kopijou. Veriaci však jeho telo vzali
a s úctou pochovali.
V umení sa sv. Tomáš znázorňuje s kopijou v ruke, alebo s pravítkom
či uholnicou ako patrón architektov a staviteľov - podľa legendy
istému kráľovi postavil palác.