Hoci Izraeliti boli v Egypte otrokmi, Egypťania sa ich báli, lebo
ich bolo čoraz viac. Nariadili preto zabiť všetkých narodených chlapcov.
Jeden chlapec bol však zachránený.
Keď sa Amramovi a jeho žene Jochabed narodilo tretie dieťa - syn, tri
mesiace ho ukrývali. Potom jeho matka uvila z prútia košík, vložila doň
dieťa a schovala ho do tŕstia na brehu Nílu. Šťastnou náhodou ho tam našla
faraónova dcéra a bolo jej ľúto malého chlapca. Vtedy pribehla chlapcova
staršia sestra a ponúkla sa, že nájde dojku, ktorá by mohla chlapca vychovať.
Šla za svojou matkou a rozpovedala jej, čo sa stalo s chlapcom. Tak sa
zase stretla matka so svojím synom. Tomu dali meno Mojžiš - z egyptského
jazyka „dieťa“, z hebr. „vytiahnutý z vody“.
Mojžiš vyrastal na faraónovom dvore ako egyptský princ, no mal súcit
so svojimi súkmeňovcami, keď videl ich ťažkú robotu a utrpenie. Musel však
utiecť pred faraónovým hnevom a usadil sa v krajine Madián, kde si aj našiel
ženu - Seforu. Nezabúdal pritom na Izraelitov, ktorí zostali v Egypte a
ďalej trpeli pod nadvládou.