Sv. Maximilián sa nám  prihovára...

Kráľovná neba a zeme

V milujúcej rodine rodičia neodmietajú to, čo od nich žiadajú deti, ak im to neškodí. Tým väčšmi  Pán Boh, Stvoriteľ a najkrajší vzor pre pozemských rodičov, chce plniť vôľu svojich stvorení, ak tá nie je pre nich škodlivá, čiže ak je v súlade s Jeho vôľou. Nepoškvrnená sa v ničom neodchýlila od Božej vôle. Vo všetkom milovala Božiu vôľu - Boha, preto sa oprávnene nazýva všemocnou orodovníčkou, má vplyv na Boha samého, na celý vesmír, je Kráľovnou neba i zeme. V nebi všetci uznávajú moc Jej lásky. A tá časť prvých anjelov, ktorá nechcela uznať jej kraľovanie, stratila svoje miesto v nebi.
Je tiež Kráľovnou zeme, ako Matka samého Boha. No túži po tom, a zaslúži si to, aby bola dobrovoľne uznávaná každým srdcom, aby bola milovaná ako Kráľovná každého srdca, aby sa skrze ňu toto srdce očisťovalo čoraz väčšmi, stávalo sa nepoškvrneným, podobným Jej srdcu a aby bolo čoraz hodnejšie zjednotiť sa s Bohom, Božou Láskou, Najsvätejším Srdcom Ježišovým.
 

Máriu máme ctiť ako ju ctí Ježiš

Ježiš Kristus, Bohočlovek, pravý Boh, druhá Božská osoba Najsvätejšej Trojice, je jej skutočným dieťaťom. Ona je Jeho skutočnou Matkou. On zachováva svoje štvrté prikázanie a ctí svoju Matku, je jej ctiteľom.
Syn neprestáva byť synom svojej matky nikdy, a tak aj Ježiš bude jej Synom a ona naveky Jeho Matkou. On jej ctiteľom naveky.
On ju ctil od vekov a bude ju ctiť naveky. Nik sa k Nemu nepriblíži, nepripodobní, nespasí, nevzrastie v svätosti, ak aj On nebude ju ctiť: ani anjel, ani človek.
Ona je Kráľovnou vesmíru, Kráľovnou neba i zeme. V nebi ju všetci uznávajú za svoju Kráľovnú. Peklo ju nenávidí a trasie sa pred ňou. Koľko je na svete duší, ktoré ju ešte nepoznajú, alebo ju poznajú málo, či dokonca spolu s diablami  ju nectia - nenávidia ju.
 

Prečo?...

Prečo sa dnes tak mnohí snažia nahovoriť sebe a iným, že Boha niet? Veď dokonale vedia, že ani takého obyčajného komára nedokážu stvoriť všetci vedci dokopy. A tvrdenie, že všetko vzniklo akousi nevysvetliteľnou náhodou, je prinajmenšom taká hlúposť ako tvrdiť, že hodinky len tak, bez zásahu kohokoľvek, sa samé poskladali!
Prečo toľkí, inak inteligentní a v rozličných oblastiach vzdelaní ľudia, sa vôbec nesnažia spoznať cieľ svojho života a objaviť svoj vzťah k Bohu?
Prečo tí, ktorí sú v iných veciach obyčajne veľmi progresívni, sú v tejto najdôležitejšej otázke takí zaostalí?
Prečo toľkí dokážu pre získanie poznania nájsť vhodné knižky, no o  katolíckej viere sa dozvedajú z nevhodných, častokrát otrávených prameňov?
 

Vedomosti nestačia

V železničnom vozni som sa stretol s istým pánom,  ktorý veľmi ospevoval súčasnú vedu a poznanie a zdalo sa, že by bol schopný všetko riadiť. Spýtal som sa, ktorá vedecká disciplína je taká geniálna a sebaistá? Odpovedal mi, že je to medicína. Musel som mu odpovedať, že práve medicína je vedecká disciplína, ktorá v mnohom ešte stále kráča naslepo.
Dnes stretáme mnoho ľudí, ktorý takmer zbožstvujú súčasnú vedu a poznanie, tak ako v staroveku v rozličných krajinách zbožstvovali slnko, kamene, stromy, zvieratá a pod.
Je pravdou, že dnešná veda našla odpoveď na množstvo otázok. Nemôžme si však nahovárať, že o 100 rokov,  či možno už o 50 rokov, nebudú budúce generácie pozerať s určitým úsmevom na dnešné výsledky, tak ako mi hľadíme na vedecké závery spred desiatok rokov. A možno nám ešte budú vyčítať, že sme nedostatočne  využili podmienky, v ktorých sme žili a nezískali sme všetky vedomosti, ktoré sme získať mohli a mali...
V každom prípade vždy, keď porovnávame množstvo vyriešených otázok s tými, na ktoré máme iba nejasné odpovede, prípadne odpovede na ne ešte vôbec nevieme nájsť, musíme priznať, že veda, ktorá je dnes tak veľmi oslavovaná, je malé dieťa v kolíske.
 
Úryvky sú preložené z článkov sv. Maximiliána