2674 Od súhlasu, ktorý Panna Mária dala s vierou pri zvestovaní a bez váhania zachovala pod krížom, „sa jej materstvo rozširuje aj na bratov a sestry jej Syna, ktorí ešte putujú a nachádzajú sa v nebezpečenstvách a ťažkostiach“. Ježiš, jediný Prostredník, je cesta našej modlitby; Mária, jeho a naša Matka, ho necháva úplne presvitať: ona „ukazuje cestu“ (po grécky Hodegetria) a podľa tradičnej východnej i západnej ikonografie je jej „znakom“.
2675 Vychádzajúc z tejto jedinečnej Máriinej spolupráce s pôsobením Ducha Svätého, kresťanské cirkvi postupne vytvorili modlitbu k svätej Božej Matke, pričom ju sústredili na Kristovu osobu, ako sa prejavila vo svojich tajomstvách. V nespočetných hymnoch a antifónach, v ktorých sa táto modlitba vyjadruje, sa obyčajne striedajú dve zamerania: jedno „velebí“ Pána za „veľké veci“, ktoré urobil svojej poníženej služobnici a jej prostredníctvom všetkým ľuďom, druhé zveruje Ježišovej matke prosby a chvály Božích detí, pretože ona teraz pozná ľudstvo, ktoré si v nej zasnúbil Boží Syn.
2676 Toto dvojité zameranie modlitby na Máriu našlo jedinečné
vyjadrenie v modlitbe „Zdravas´, Mária“: „Zdravas´, Mária, (Raduj sa, Mária).“
Modlitba Zdravas´, Mária sa začína pozdravom anjela Gabriela. Sám Boh prostredníctvom
svojho anjela pozdravuje Máriu. Naša modlitba sa odvažuje opakovať Márii
tento pozdrav s takým pohľadom, s akým Boh zhliadol na svoju poníženú služobnicu,
a zajasať od radosti, ktorú on nachádza v nej.
„Milosti plná, Pán s tebou.“ Obidve časti anjelovho pozdravenia sa
navzájom objasňujú. Mária je plná milosti, pretože Pán je s ňou. Milosť,
ktorou je naplnená, je prítomnosťou toho, ktorý je prameňom každej milosti:
„Plesaj... dcéra Jeruzalema...uprostred teba je Pán“ (Sof 3, 14.17). Mária,
do ktorej prichádza bývať sám Pán, je sama dcérou Siona, archou zmluvy,
miestom, kde prebýva Pánova sláva: je „Božím stánkom medzi ľuďmi“ (Zjv
21,3). „Plná milostí“ je celkom odovzdaná tomu, ktorý prichádza prebývať
v nej a ktorého ona dá svetu.
„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš.“
Po anjelovom pozdrave si osvojujeme aj Alžbetin pozdrav. Alžbeta „naplnená
Duchom Svätým“ (Lk 1, 41) je prvá v dlhom rade pokolení, ktoré budú Máriu
blahoslaviť. „Blahoslavená je tá, ktorá uverila...“ (Lk 1, 45). Mária je
„požehnaná medzi ženami“, lebo uverila, že sa Pánovo slovo splní. Abrahám
sa pre svoju vieru stal požehnaním „pre všetky národy zeme“ (Gn 12, 3).
Mária sa pre svoju vieru stala Matkou veriacich, vďaka ktorej všetky národy
zeme dostávajú toho, ktorý je Božie požehnanie: Ježiša, požehnaný plod
jej života.
2677 „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás...“ S Alžbetou sa
čudujeme: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?
„ (Lk 1, 43). Mária je Božia Matka i naša Matka, lebo nám dala Ježiša,
svojho Syna. Môžeme jej zverovať všetky svoje starosti a prosby. Prosí
za nás, ako prosila za seba: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk
1, 38). Keď sa zverujeme jej modlitbe, odovzdávame sa s ňou do Božej vôle:
„Buď vôľa tvoja.“
„Pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej.“ Keď žiadame
Pannu Máriu, aby za nás prosila, uznávame, že sme úbohí hriešnici a obraciame
sa na „Matku milosrdenstva“, na tú, ktorá je celá svätá. Zverujeme sa jej
„teraz“, v dnešku nášho života. A naša dôvera sa rozširuje natoľko, že
jej už odteraz zverujeme „hodinu našej smrti“. Nech je pri nej prítomná,
ako bola prítomná pri smrti svojho Syna na kríži, a nech nás v hodine nášho
prechodu do večnosti prijme ako naša Matka, aby nás priviedla k svojmu
Synovi Ježišovi do raja.
2678 V stredovekej nábožnosti na Západe vznikla modlitba ruženca ako ľudová náhrada za modlitbu liturgie hodín. Na Východe litániová forma „Akatistu“ a „Paraklézy“ zostala bližšia chórovému ofíciu v byzantských cirkvách, kým arménska, koptská a sýrska tradícia dala prednosť chválospevom a ľudovým piesňam k Božej Matke. Ale v modlitbe Zdravas´, Mária, v teotokiách (po grécky theotokia) a v hymnoch svätého Efréma alebo svätého Gregora z Nareku je tradícia mariánskej modlitby podstatne tá istá.
2679 Mária je dokonalá „orantka“ (modliaca sa žena), obraz Cirkvi.
Keď sa k nej modlíme, spolu s ňou súhlasíme s plánom Otca, ktorý posiela
svojho Syna, aby spasil všetkých ľudí. Ako milovaný učeník Ján berieme
si k sebe Ježišovu matku, ktorá sa stala matkou všetkých žijúcich. Môžeme
sa modliť s ňou a k nej. Modlitba Cirkvi je akoby podopieraná Máriinou
modlitbou, s ktorou je spojená v nádeji.