Veľkosť a svätosť

Každý svätý je veľký človek, ale nie každý velikán bol automaticky svätým, hoci ľudstvu priniesol neraz veľký úžitok. Je však medzi nimi istá podobnosť. Nechávam bokom ľudí, ktorí sa preslávili veľkosťou svojho nazhromaždeného majetku, fyzickou silou alebo tých, ktorí sa do pamäte ľudstva zapísali ako veľkí - ale zjavní škodcovia či priamo zločinci. Nevravím o nich, hoci aj oni sa neraz predbiehajú vo svojich zločineckých aktivitách, aby sa stali slávni. Poukážem iba na géniov ľudského umu.
Génius a svätec majú veľa spoločných vlastností. Prerastajú svojich rovesníkov, sú stredobodom záujmu ako neobyčajní ľudia. Obaja si vytýčili cieľ, ktorý nie je bežný, a spoliehajúc sa na hojné dary prírody či milosti  smerujú k jeho dosiahnutiu cez tŕne a prekážky každého druhu. Nielen tí, ktorí im závidia, ale často aj priatelia v najlepšej viere im sťažujú tento pochod. Obaja, keď sa dostanú na požadovaný vrchol alebo sa k nemu úspešne blížia, nachádzajú nasledovníkov, ktorí hľadia na nich a viac či menej úspešne  kráčajú novou cestou za nimi. A spomienky na svätého i génia prechádzajú z pokolenia na pokolenie. Dejiny nám dokonca približujú ľudí, ktorí boli v jednej osobe svätcom i géniom, ako napr. sv. Pavol, sv. Augustín, sv. Tomáš, sv. Gregor Veľký a mnoho iných.
Ale medzi svätcom a géniom, ktorý nekráča k svätosti,   je aj zásadný rozdiel.  Túžbou génia je sláva. Pre ňu, pre ľudské uznanie namáha svoju myseľ, venuje jej čas, využíva schopnosti  a prináša neraz veľmi ťažké obety. Zdokonaľuje sa v jednom smere a často zanedbáva najdôležitejšie oblasti, a tak v sebe ničí rovnováhu a harmóniu. Neraz svojou nevyrovnanosťou škodí iným. Svätý naopak vidí iba Božiu slávu. O ľudské hodnotenia nedbá a stojí nad nimi. Schopnosti duše a tela dáva na správne miesto, telo rozumu a rozum Bohu podriaďuje. Preto sa teší z pokoja víťaza.
Keď sa rozpúta búrka a odvšadiaľ padajú hromy ponižovania, zloby a nenávistnej  závisti, keď udiera pohŕdanie a nactiutŕhanie a vzdialia sa od neho i priatelia, ba možno sa aj plní závisti pridajú k nepriateľom, vtedy génius padá pod ťarchou, zožiera sa, trpí a cíti sa nešťastný. - Svätý zostáva nad tým všetkým. Aj on neraz pociťuje bolesť, ale rýchlo sa upokojí v modlitbe a s dôverou k Bohu kráča pokojne ďalej.
Keď ho navštívi ťažšia choroba, starosti ho ťahajú k zemi - vtedy génius častokrát prestáva byť géniom,  schopnosti mysle mu slabnú.  Svätý však bez ohladu na zdravotný stav či vek vždy napreduje a choroby i utrpenia sa pre neho stávajú rebríkom k väčšej dokonalosti; čistí sa ako zlato v ohni.
Dedičstvo génia prináša ľudstvu osoh, ale veľmi často i škodu. Napoleon bol geniálnym vodcom, ale koľko sĺz spôsobil, koľko krvi prelial a aj svoju vlasť zanechal oslabenú; železnice, tlačiarne, telegrafy, telefóny a pod. namiesto toho, aby šírili osvetu, stali sa v našich časoch rozsievačmi falšu a morálnej hniloby. Koľko neopakovateľných literárnych talentov priložilo ruku k búraniu poriadku, odvracaniu čitateľov od Stvoriteľa. Koľké mladé duše otrávili ich knižky a časopisy?...
Svätý vždy koná dobro (por. Mk 7, 37) podľa Ježišovho vzoru, vštepuje pravdu a šťastie všade, kde sa objaví a svojím príkladom priťahuje k nestvorenému Dobru.
Géniom sa nemôže stať každý, no cesta k svätosti je pre každého otvorená .
Toto sú styčné body a rozdiely medzi géniom a svätým; zotrieť tieto rozdiely v talentovaných predstaviteľoch elity národa, to je príprava vrcholu veľkosti človeka: génia a svätého zároveň.