„Toto je moje telo!“
Uvedomili ste si, že tieto štyri slová, ktoré vyriekol Ježiš, aby zachránil
svet, používajú aj propagátori umelých potratov?
„Toto je moje telo.“ Rovnaké jednoduché slová z Evanjelia sa používajú
na opačnej strane barikády s významom, ktorý je s Evanjeliom v priamom
rozpore .
Písmo nám hovorí, že večer pred Ježišovou smrťou, ktorou zachránil
ľudstvo, náš Pán vzal do svojich rúk chlieb, požehnal ho, lámal a dal ho
svojim učeníkom hovoriac: „Toto je moje Telo, ktoré sa obetuje za vás!“
Upozornil ich na to, čo sa malo odohrať v nasledujúci deň. Na to, že obetuje
to isté Telo na kríži. Zomiera, aby sme my mali život. Obetuje svoje Telo,
aby zlomil moc hriechu a smrti.
Ako dôsledok tejto obety nám otvára bránu do Jeho života, do Jeho kráľovstva.
Robí nás údmi svojho Tela.
Iné ruky, ruky zástancov umelého potratu, hovoria: „Toto je moje telo.
Takže sa oň nestarajte. Je to moje, preto si s tým môžem robiť čo chcem,
aj zabiť život v jeho vnútri.“
„Všetko je druhoradé, prvoradá je vláda nad mojim telom.“
Jeden zástanca umelých potratov raz napísal: „Boh je bezcenný v porovnaní
s mojím telom.“ („Rant for Choice“, noviny študentov University of Buffalo,
1995)
„Toto je moje telo.“ Rovnaké slová, rozličné následky. Kristus sa zrieka
svojho Tela, aby iní mali život; zástancovia umelých potratov lipnú na
svojich telách, no iným prinášajú smrť. Obetovaním svojho Tela nám Kristus
vysvetľuje zmysel lásky: obetujem sa pre dobro iného človeka. Umelý
potrat učí opaku lásky: obetujem iného človeka pre vlastný prospech.
„Toto je moje telo.“ Ak je naše telo skutočne naše, odpovedzme si na
nasledovnú otázku: Prečo? Odpoveď znie: Preto, aby sme dávali naše
telo, náš život, seba samého v láske iným ľuďom a Bohu. Kristus vyhlásil:
„Toto robte na moju pamiatku!“. Pozýva nás robiť to, čo robil On. Umelý
potrat je úplným popretím Jeho lásky.
Mama a otec musia povedať svojim deťom: „Toto je moje telo, môj život,
obetovaný za teba“, nie „toto je moje telo, môj život, tak sa strať!“.
Ľudské šťastie a naplnenie nenájdeme nikdy v odstrčení iných
ľudí z našej životnej cesty. Nájdeme ho, keď na tejto ceste zabudneme na
seba. Pápež Ján Pavol II. o tom povedal viac vo svojej encyklike
Evangelium Vitae (čl. 51).
On, ktorý „neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil
svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10, 45), na kríži dosahuje vrchol
lásky: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich
priateľov“ (Jn 15, 13). On však za nás zomrel, keď sme ešte boli hriešnici
(por. Rim 5, 8).
Týmto Ježiš oznamuje, že život dosahuje svoj vrchol, svoj zmysel a
svoju plnosť, keď ho odovzdávame ako dar.
V tomto bode sa naše rozjímanie stane zvelebovaním a vzdávaním vďaky
a pobáda nás nasledovať Ježiša ísť v jeho šľapajách (por. 1 Pt 2,
21).
Aj my sme povolaní, aby sme dali život za bratov, a tak uskutočnili
pravý zmysel a určenie našej existencie.
„Toto je moje telo“. Nie je náhoda, že tie isté slová sa používajú
na tak rozdielne účely. Zúri tu duchovný boj. A vyhráme ho iba vtedy, ak
budeme dávaním seba žiť tieto slová plné životodarnej lásky.
Fr. Frank Pavone
„Immaculata Magazine“Sept/Oct 2001
Autor je kňazom Newyorskej arcidiecézy a riaditeľom organizácie Priests
for Life (Kňazi za život)