- Ďakujem Ti za túto otázku. Som veľmi rád, že je prvá. Keď tak sledujem
vývoj civilizovaného sveta za uplynulých sto rokov, niekedy musím veľmi
nechápavo krútiť hlavou. Z jednej strany som skutočne rád, že ľudia začínajú
chápať jedinečnosť Božích stvorení a prestávajú vnímať Božiu prírodu iba
ako zdroj príjmov či živobytia. Pokúšal som sa naučiť ľudí takémuto postoju
už v 12. storočí. Vítam aktivity ochrancov prírody, len niekedy dosť dobre
nerozumiem ich pohnútkam. Z druhej strany musím skonštatovať, že Vaše storočie
a storočie, ktoré mu predchádzalo, sú veľmi zvláštne. Najprv ste vo
svojej nenásytnej honbe za ziskom (prepáč mi tie ostré slová) vykynožili
množstvo živočíšnych druhov, priviedli ste na pokraj zániku tisíce hektárov
životodarných lesov a celkovo ste sa k prírode správali ako k veci, ktorá
si nezaslúži ani najmenšiu úctu a potom ste začali vymýšľať choré filozofie,
ktoré Božie stvorenia - zvieratá, stromy, kvety povyšujú na miesto
Stvoriteľa.
Veľmi si vážim úprimné snahy mnohých ochrancov prírody o zachovanie
tohto Božieho daru pre ďalšie generácie, no desí ma duchovná schizofrénia
Vašej doby. Dovolávate sa práv zvierat, chcete chrániť potulných
psov či mačky, Vaše sídliská sú viac sídliskami psov ako ľudí. Začínate
mať vo Vašich postojoch riadny zmätok. Pes či mačka sú pre Vás nedotknuteľní,
no nenarodené dieťa, ktorému Boh vdýchol nesmrteľnú dušu a za ktoré zomrel
náš drahý Spasiteľ, to pre Vás nemá cenu a dokážete ho chladnokrvne zavraždiť!
Áno, mal som veľmi rád zvieratá, ktoré mi vždy pripomínali krásu a
dobrotu nášho Stvoriteľa. No nikdy som nenahradil miesto blížnych vo svojom
živote zvieraťom. Človek je neopísateľne viac ako živočích, práve pre jeho
nesmrteľnú dušu vykúpenú drahou krvou nášho Pána.
Som zhrozený z toho, že mnohé dnešné rodiny (ak sa tak ešte dajú nazvať)
si volia psa či mačku za lacnú náhradu skutočného Božieho daru, ktorým
je dieťa a ešte si nahovárajú, že robia veľa pre ochranu prírody.
Prosím dobrotivého Boha, aby Vám, ktorí dnes obývate sestru Zem, dal milosť
návratu k zdravému rozumu.
- Brat František, Ty si nepochádzal z chudobnej rodiny. Keby si sa nebol stal "Božím bláznom" a neuprednostnil by si Božie kráľovstvo pred bohatstvom a slávou tohto sveta, čakala by Ťa veľmi sľubná kariéra. Nepochybne by si sa stal jedným z najvplyvnejších "podnikateľov" a obchodníkov svojej doby a svojej vlasti. Stal si sa dobrovoľne žobrákom, aby si bol bližšie k Bohu i k tým najúbohejším ľuďom. Hoci sa poukazovalo na to, že Tvoja doba bola dobou neskutočného vykorisťovania chudobných bohatými, dnes to nie je o nič lepšie. Bohatí sú čoraz bohatší a chudobní čoraz chudobnejší. Aj v dnešnej dobe, ktorá tak rada poukazuje na dôstojnosť ľudskej osoby, mocní tohto sveta, ktorí držia v rukách ekonomickú moc nad väčšinou obyvateľov planéty, šliapu po ľudskej dôstojnosti mnohých a mnohých ľudí, ktorí umierajú od hladu. Čo si myslíš o tomto, František?
- Predovšetkým si myslím, že dnešný svet je v tomto smere v ešte horšej
situácii ako ten z môjho obdobia. Zástupy hladujúcich ľudí kričia do neba!
Sú následkom prastarej nezriadenej ľudskej túžby mať čoraz viac za akúkoľvek
cenu. Táto túžba sa jedným slovom volá chamtivosť.
Ľudia stále nechápu zmysel evanjeliovej chudoby, ktorú som tak veľmi
vyzdvihoval. Nie je to chudoba pre samotnú chudobu. Je to zrieknutie
sa nepotrebných pozemských dobier, ktoré nám zväzujú ruky. Keby sme ich
nemali zviazané, mohli by sme pomôcť niesť ťažké bremená životných údelov
našich blížnych. Žiaľ, v honbe za pozemskými statkami a vysokou životnou
úrovňou (myslím, že bohatstvo a život v prepychu dnes voláte "vysoká
životná úroveň) vám už nezostáva čas a priestor na praktickú lásku k blížnym.
Už nevidíte ich kríže, nevidíte viacdetné rodiny, ktoré sa vo Vašom najbližšom
okolí vďaka egoizmu spoločnosti nedokážu postarať o svoje základné životné
potreby. Hladom umierajúce deti v krajinách, ktoré nazývate krajinami tretieho
sveta (tak sa k tomuto svetu aj správate, ako k svetu "treťoradému") sú
už pre vás absolútne vzdialené. Ba častokrát máte v sebe ešte zvrátenú
tendenciu obviniť chudobných a hladujúcich z toho, že si za svoju neutešenú
situáciu môžu sami. Takýmto všeobecným obvinením ospravedlňujete svoj egoizmus.
Konzumný spôsob života Vám nielen zväzuje ruky, ale aj zatemňuje rozum.
Chamtivosť moderných "peňazomencov", ako istú skupinu nenásytných obchodníkov
nazýva evanjelium, má dnes podobu non-stop otvorených supermarketov, hypermarketov
a nákupných centier. Túto chamtivosť veľmi ochotne podporujete svojimi
nedeľnými nákupmi a znemožňujete tak sebe, svojim rodinám i rodinám zamestnancov
týchto obchodov venovať aspoň trochu svojho týždenného voľného času svojej
rodine a Bohu.
Je však medzi vami mnoho tých, ktorí majú otvorené srdcia a dokážu
sa podeliť s tými, ktorí nič nemajú, dokážu "vyvrheľom spoločnosti" venovať
svoj čas, svoju námahu, svoju lásku...
Títo ľudia ma napĺňajú veľkou nádejou a ďakujem za nich Bohu.
- Milý František, do Cirkvi svojich čias si priniesol svieži vánok návratu k skutočným hodnotám, na ktorých ju náš Boh a Pán postavil. Nebál si sa pripomenúť biskupom, kňazom, rehoľníkom, ba i samotnému pápežovi význam evanjeliovej chudoby. Ba vtedajší pápež mal prorocký sen, v ktorom sa rúcal chrám Cirkvi a Ty si ho zachránil pred rozsypaním. Aký je Tvoj názor na dnešnú Cirkev? Čo myslíš, je dnešný stav podobný tomu z Tvojho obdobia?
- Žiaľ, je veľmi podobný. Som smutný, keď vidím, ako veľmi ďaleko sú
od života v duchu Evanjelia mnohí kňazi a rehoľníci, ba aj mnohí
moji duchovní synovia z františkánskej rodiny. Ba s troškou
čierneho humoru môžem povedať, že sa pri pohľade na "chudobu"
niektorých z nich obraciam vo svojom hrobe pod bazilikou, ktorá nesie moje
meno a stojí v mojom rodnom Assisi.
Môžme sa čudovať, že bežní veriaci vašej doby prepadajú ošiaľu honby
za čoraz pohodlnejším životom v záplave nových a nových vecí, keď mu prepadajú
vaši duchovní pastieri? Všímam si, že množstvo fár či kláštorov pripomína
skôr luxusné rezidencie než príbytok ľudí, ktorí sa zaviazali žiť podľa
evanjeliovej rady chudoby. Je zarážajúce, koľkí súčasní kňazi a rehoľníci
prepadli na plnej čiare konzumu a egoistickému životnému štýlu a len veľmi
ťažko si nachádzajú čas mimo liturgie na svojich veriacich, ba nenachádzajú
si čas ani pre Boha, aby sa s Ním zhovárali a hľadali posilu pre službu
tým, ku ktorým boli poslaní.
- Milý bratku, nie som si istý, či niektorí veľmi "nábožní" nebudú pokladať Tvoje slová za príliš opovážlivé...
Možno áno, ale musím vám povedať aj to, čo možno nechcete počuť. Vo
vašom svete je čoraz bežnejší obraz kňaza, ktorý sa vozí v drahom
aute, sedí si na klimatizovanej fare pred domácim kinom (tak tuším
voláte poslednú zdokonalenú verziu toho čudesného vynálezu televízie, ktorý
namiesto toho, aby slúžil k oslave Boha vám priniesol už toľko duchovného
i fyzického zla) alebo si neprestajne ťuká svoje "veľmi dôležité" teologické
práce polemizujúce so všetkým "skostnatelo konzervatívnym" na klávesnici
multimediálneho počítača najnovšej rady (vyjadril som sa správne?) a
je veľmi vzdialený od problémov bežných veriacich. Nechápe problémy otca
či matky detí, nehovoriac už o problémoch rodín, ktoré vychovávajú
viac detí, nevidí skutočné problémy mládeže v jeho farnosti ba ani nepozná
svojich veriacich a uspokojuje sa s tým, že na jeho celý týždeň starostlivo
pripravovanej nedeľnej 45 minútovej kázni spí iba polovica z konštantného
počtu účastníkov nedeľnej liturgie. Za najväčšie problémy súčasnej Cirkvi
tento "pastier" považuje rozličné pseudoproblémy, ako napr. vysoký vek
pápeža, jeho „konzervatívnosť“ v morálnych otázkach či nevyhnutnosť
zvýšenia výnosov z nedeľných zbierok a zavedenia cirkevnej dane. Podľa
mojej mienky je však jedným z najväčším krížov dnešnej Cirkvi práve veľké
zosvetštenie duchovných - kňazov i rehoľníkov a problém, že takýto už spomínaný
nepekný obraz kňaza zastiera obraz skutočného kňaza, ktorých je -
chvála Pánu - dosť, kňaza obetavého, ktorý žije pre Boha a jemu zverené
stádo.
Niekedy mám dojem, akoby som videl dokonalý obraz Cirkvi mojich čias.
Pre mnohých pastierov sú, žiaľ, cirkevné majetky a ich zveľaďovanie,
a častokrát s tým spojený veľmi pohodlný život, dôležitejšie ako
hlásanie Evanjelia a služba lásky blížnym.
Ale ako som už naznačil, nechcem poukazovať iba na zlé príklady
kňazov. Vďaka Bohu, máte veľmi veľa dobrých a svätých kňazov, ktorí
sú skutočným požehnaním pre svojich veriacich. Len sú veľmi často pokladaní
za "staromódnych", možno až čudákov, ktorí "nechcú ísť s dobou" alebo sú
pokladaní za "poloanalfabetov, ktorí sa nevenujú moderným teologickým
prúdom". Ale podobné to bolo aj v mojej dobe. Verte mi, je lepšie vyslúžiť
si titul "blázon - ale svätý", než raz počuť: "Išiel si síce "s dobou",
ale svätý nie si."
- Čo by si chcel odkázať našim čitateľom, brat František?
- Nebojte sa žiť svoju vieru naplno, aj keď vidíte zlé príklady. Viem,
že ste niekedy v situácii prvých kresťanov, ktorí si svoju vieru uchovali
neporušenú napriek tvrdému prenasledovaniu i tomu, že nemali medzi sebou
kňazov, pretože tí ako prví zomierali mučeníckou smrťou v arénach. Niekedy
možno aj Vám chýba príklad dobrého kňaza. Aj vy sa možno stanete pre svoju
vieru "nepohodlní" v očiach moderného sveta, stanete sa pre tento svet
mŕtvymi, ale budete žiť pre Krista a v Kristovi. A to je najväčší úspech,
aký môžete v "nebeskej kariére" dosiahnuť. Verte mi, viem, čo hovorím.
Veď ma nazývate "serafínsky svätec".
Nebojte sa chcieť od vašich duchovných pastierov, aby vám boli príkladom.
Máte právo chcieť od nich, aby sa snažili o čo najväčšiu svätosť. Ale máte
aj povinnosť im v tom pomáhať. Modlitbou, povzbudením, väčším záujmom o
duchovný život...
A ešte jedna veta na záver. Držte sa našej Nebeskej Matky ako najistejšieho
sprievodcu na ceste za Kristom. Ona bola aj mne z celého zástupu nebeských
orodovníkov najbližším sprievodcom do neba. Modlím sa za vás a čakám vás
v kráľovstve nášho Pána.