Milé deti!

Je tu jar, veľkonočné  číslo „Rytiera Nepoškvrnenej“ a s ním aj naše ďalšie stretnutie na jeho stránkach. Po dlhom pôste, kedy sme sa snažili aspoň trochu zmeniť k lepšiemu, a tak urobiť radosť Pánu Bohu i našim blízkym, budeme sláviť Veľkonočné sviatky umučenia a zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Ozaj, rozmýšľali ste niekedy o tom, ako to bude vyzerať, keď aj nás Pán vzkriesi z mŕtvych, keď nám dá nový - večný život? Prečítajme si, ako to bolo tiež s jedným takým zvedavcom.

„Nebo“

Istý muž, ktorý nevedel pochopiť, ako to bude pri zmŕtvychvstaní, prosil Boha, aby mu pomohol. Boh sa nad ním zľutoval a povedal:
„Môžeš už tu na zemi vyskúšať, ako to bude v nebi. Jednoducho si povedz, že každý kúsok zeme, na ktorom sú tvoji milí a drahí, je nebo!“
Muž si pomyslel, že to bude ohromné. Prvého stretol suseda. No len čo ho uvidel, uvedomil si, že je to odporný chlapík, s ktorým by určite nechcel byť v nebi. Keď šiel po ulici, hneval ho krik detí. Tie hlučné deti by naozaj nemali byť v nebi! Začal teda snívať o ďalekých krajinách a cítil sa takmer ako v raji. Ale pohľad mu nanešťastie padol na plagát s nápisom: „Tretí svet potrebuje tvoju pomoc!“ Veď by pomohol, ale najprv by chcel vyskúšať nebo, teraz ešte nie. Bieda predsa nemôže patriť do neba. Keď tak žalostil nad svojou zmarenou túžbou po ďalekých krajinách, takmer sa zrazil s mužom, na ktorom bolo vidno, že je pomocný robotník. Tí by mali prísť do neba, ale rozhodne do osobitného oddelenia.
Nuž, aspoň svoju ženu a priateľov by vzal so sebou do neba. Ale pravdupovediac, nebol si tým veru celkom istý.
Keď nakoniec odhadoval, čo mu z neba ostalo, zistil, že to nebolo viac ako ten štvorcový meter zeme, na ktorom sedel. A s hrôzou zistil, že to bolo hotové peklo. Vtedy povedal svojej žene milé slovo a zatelefonoval kolegovi, ktorý už dávno čakal, že sa mu ozve. A keď vstal, pocítil, že zmŕtvychvstanie musí byť niečo nesmierne krásne.
 
Z knihy „Mozaika radosti II.“, vyd. Lúč, 1998

Aj pre nás Pán Ježiš trpel a zomrel na kríži, no nezabúdajme, že kvôli nám aj vstal na tretí deň z mŕtvych. Tým nám ukázal, že všetko ťažké a bolestné, možno nepríjemné a neradostné, má nejaký význam. Tie naše malé každodenné kríže, ktoré sa snažíme niesť, nás majú zdvihnúť, posunúť k Pánu Bohu, aby sme ešte viac cítili Jeho lásku a starostlivú ochranu. To, že sa nám nechce pomôcť tomu, kto nás potrebuje, veď v telke dávajú peknú rozprávku či super film, aj to, že rodičia nám nedovolia  ísť za kamarátmi, ktorí vymýšľajú nie celkom dobré veci, či to, že sa nám život kresťana a malého Rytierika Nepoškvrnenej niekedy zdá byť nudný a ničím príťažlivý, to všetko môžme priniesť Pánu Bohu. Poprosme našu Nebeskú Matku Pannu Máriu, aby tie naše kríže i nás samých pomohla premeniť na krajších a lepších. Aby sme aj my spolu s Pánom Ježišom „vstali z mŕtvych“ a tešili sa z toho krásneho daru, ktorý prichystal pre každého z nás. Len my o to musíme stáť a niekedy aj bojovať. Nech nám je v tom „boji“ príkladom náš veľký priateľ sv. Maximilián.
Požehnané a radostné Veľkonočné sviatky Vám zo srdca vyprosuje
 
Váš Rytierik Maxo.